Aj pekné ženy patria k športu. Tím v bielych tričkách sa rozhodla omladiť Zuzana Gunišová, 2. vicemiss Slovenska. Asistujú jej zľava Ľuboš Micheľ, Michal Pročko a šoumen Ibrahim Maiga. FOTO SME – PAVOL MAJER
Namiesto oslavnej Deviatej Beethovenovej symfónie si v stredu večer v športovej hale na Pasienkoch museli návštevníci podujatia Sme ľudia – futbal proti rasizmu vypočuť oznam, aby opustili halu. Niekto telefonicky ohlásil, že na Pasienkoch je bomba. „Vinník si neuvedomuje, akú hanbu nám spôsobil, lebo akcia bola v kalendári Európskej futbalovej federácie. Napriek všetkému som rád, že sa ľudia aj po hodinovom meškaní do haly vrátili,“ povedal Nikita Slovák, režisér podujatia, v ktorom sa vo vzájomnom zápase stretli osobnosti slovenského futbalu a zástupcovia spoločenského a kultúrneho života.
Počas nástupu zmiešaných tímov rôznych farieb pleti prekážalo Jožovi Pročkovi, že je Stanovi Kropilákovi len po pazuchy, a tak sa postavil na stoličku. „S Jožkom mám už svoje skúsenosti. Je to jeho štýl,“ povedal najvyšší muž večera Stanislav Kropilák, ktorý nemohol v hádzanárskej bráne ani vystrieť ruky. Aj hráč prvoligového Interu Alias Lembakoali bol očividne s podujatím spokojný: „Pozvanie som prijal bez váhania ako dobrý nápad. Na Slovensku sú slušní ľudia v prevahe a kvôli nim som sem prišiel.“
S rôznofarebnými copíkmi na hlave si prišiel zahrať aj Ibrahim Maiga. „Myslím, že sa nám podarilo ukázať Slovensku, ako urobiť krok vpred. Žijem tu pätnásť rokov a dovolím si tvrdiť, že Slovensko nie je rasistická krajina. Podľa mňa tu existuje len malá skupina ľudí, ktorá dokáže byť neznášanlivá.“
Všetko dianie mal v rukách nenápadný muž, ktorý má za sebou rozhodovanie v množstve medzinárodných zápasov – Ľuboš Micheľ. „Akákoľvek forma násilia je pre mňa odpudzujúca. Počas svojej kariéry sa stretávam s hráčmi rôznych pletí či vierovyznaní. Nenávisť nepatrí do života, ani na hraciu plochu. Vážim si pozvanie na túto akciu.“
MIROSLAV HÝLEK
