BRATISLAVA. Roky sa držali mimo pozornosti. Nacistický holokaust aj buzerácia a búranie za komunistov zatlačili bratislavskú židovskú komunitu do úzadia. Teraz hovoria: Sme tu. Tak sa volá aj výstava v synagóge na Heydukovej ulici.
„V Bratislave nefunguje silné náboženské pozadie, ľudia nie sú presvedčení,“ hovorí rabín Baruch Myers. Počas šábesu sa nazbiera do dvadsať ľudí, počas veľkých sviatkov však aj dvesto.
Po bratislavských synagógach nezostalo veľa stôp. Tá na Panskej ulici zanikla okolo 18. storočia, nahradili ju veľkou ortodoxnou synagógou na Zámockej ulici.
Časť interiéru previezli v päťdesiatych rokoch do Jeruzalema, hovorí Pavol Škorvánek, spoluautor projektu Stratené mesto.
„Z hľadiska dnešného uponáhľaného obdobia je krásne, že piatok je vyslovene zariadený na to, aby sa rodina stretla pri spoločnej večeri,“ hovorí mladá bratislavská židovka Soňa o zvyku sláviť každý piatok po zotmení. Týmto zvykom učí aj svoje deti.
"V Bratislave nefunguje silné náboženské pozadie, ľudia nie sú presvedčení. Počas šábesu sa nazbiera do dvadsať ľudí, počas veľkých sviatkov však aj dvesto,“ hovorí bratislavský rabín Baruch Myers, ktorý sem prišiel z New Jersey pred dvadsiatimi rokmi. (zdroj: SME - Gabriel Kuchta)Etnikum, kultúra, či náboženstvo?
Jedni svoje židovstvo vnímajú ako príslušnosť k etniku, ďalší ho považujú za kultúru a niektorí za náboženstvo. Tí, ktorí sa chcú stravovať kóšer, si kupujú mäso v židovskej obci alebo chodievajú do kóšer jedálne.
V Bratislave funguje aj židovský kúpeľ mikve, židovská škôlka aj domov dôchodcov. Každý piatok, sobotu a počas sviatkov sa v jedinej funkčnej bratislavskej synagóge konajú bohoslužby.
Pred sviatkom Šavuot bola synagóga vyzdobená zelenými rastlinami. Postupne sa v nej schádzalo zopár mužov.
Spočiatku to vyzeralo, že bude ťažké naplniť minjan, prítomnosť desiatich dospelých mužov, bez ktorého sa bohoslužba nemôže začať. Napokon sa to však podarilo.
Na obrade bývajú dodnes ženy oddelené od mužov, nesmie sa používať elektronika a zúčastniť sa na ňom môžu iba veriaci.
V Bratislave je už dvadsať rokov ortodoxný rabín Baruch Myers, ktorý sem prišiel z New Jersey.
V posledných rokoch židovskú obec navštevuje a niekedy aj slúži bohoslužby liberálny rabín Andrew Goldstein, ktorý sem prichádza z Londýna.
Bratislavská židovská škôlka funguje už dvadsať rokov, vedie ju rabínova manžela Chana Myers. Deti sa tu naučia židovské zvyky, pesničky či dokonca čítať hebrejskú abecedu. (zdroj: SME - Tomáš Benedikovič)Život v komunite
Židovská obec v Bratislave má v súčasnosti vyše päťsto členov. Rodinný a komunitný život patria k dôležitým súčastiam života židov.
