Na Bratislavskom hrade sú stopy po keltskom osídlení, ktoré zrejme budovali aj Rimania. Severne od Álp také stavby ešte nenašli.
BRATISLAVA. Rozkopané nálezisko pri Bratislavskom hrade je rozľahlé. Vedúci archeológ prestavby Hradu Milan Horňák vás ľahko zaskočí. Upozorňuje, že terén je „dynamický“.
Kde-tu sa pod nohami niečo odlomí, na každom kroku môžete padnúť do jamy či otvoreného hrobu.
V keltsko-rímskom oppide z 1. storočia pred n.l. sa totiž pravdepodobne nachádzalo aj pohrebisko. Oppidá boli prvé mestské priestory s murovanými stavbami v našom prostredí.
Ich obyvatelia sa zaoberali skôr remeselníckou či správnou činnosťou, poľnohospodárstvo mali na starosti dedinčania.
Túto oblasť osídľovali Kelti, použitá rímska malta naznačuje, že im pri výstave pomáhali rímski stavební majstri, vysvetľuje Horňák.
Na sever od Álp v strednej Európe ešte takéto stavby nenašli.
Takýto spôsob stavieb Rimanov v keltskom, tak trochu barbarskom prostredí, vedcov prekvapil, rozpráva vedúci archeológ Horňák.
Rekonštrukcia
obnova hradného paláca stála 63 miliónov eur;
v druhej fáze majú dokončiť okolie hradného paláca za 29 miliónov eur: najskôr hrubú stavbu Zimnej jazdiarne, Barokovú záhradu a podzemné garáže za 16,5 milióna eur, neskôr dokončia jazdiareň a obnovia terasy za 12,5 milióna eur.
Okrem týchto stavieb objavili aj pozostatky obydlí z čias Veľkej Moravy so zachovanými drevenými podlahami s trámami, domovými ohniskami a drobnými náčiním.
Pri dlhom múre našli dve kostry mužov, pravdepodobne bojovníkov a vďaka spone, ktorú mali pri sebe, archeológovia určili, že sú z 1. storočia pred n. l.
Oppidum sa v jednom momente zmenilo aj na bojisko, zistili vedci vďaka nálezom množstva munície či bojových nástrojov.
Prečo sa našli až teraz?
Oppidum objavili na severnej terase Hradu.
V 15. storočí na nej dal Žigmund Luxemburský vybudovať kameňolom hlboký desať metrov, čím zničil všetky stopy po dobe rímskej, stredoveku či praveku.
V osemnástom storočí Mária Terézia vybudovala na tom istom mieste krásnu barokovú záhradu.
Za socializmu v 50. rokoch archeológovia skúmali skôr iné časti Hradu, severná terasa zostávala viac-menej v zabudnutí.
Až pri aktuálnom výskume mali archeológovia prvýkrát možnosť preskúmať stredoveké obydlie v takom veľkom rozsahu a pri tom objaviť keltské oppidum.
Nálezisko pri Hrade. FOTO - TASR
Garáže vraj neuškodia
Súčasťou rekonštrukcie okolia Hradu je aj plánovaná výstavba podzemných garáží. Archeológovia však hovoria, že tá určite neohrozí unikátny nález.
„Kancelária Národnej rady práveže veľmi ochotne sprístupnila nálezisko na to, aby mohlo byť v budúcnosti zachované a odprezentované,“ tvrdí vedúci archeológ Horňák.
To, ako presne nálezisko upravia, bude navrhovať architekt a projektant ďalšej prestavby. Hotové sú už podľa Horňáka 3D modely pôvodných stavieb. Keltské obydlia neplánujú budovať nanovo či reparovať.
Hradnú záhradu plánujú obnoviť tak, aby čo najviac pripomínala pôvodnú barokovú záhradu Márie Terézie z polovice 18. storočia. Bude slúžiť pre verejnosť, takže pri Hrade vznikne niečo ako mestský park.
Obnovená jazdiareň má zasa slúžiť na rôzne kultúrne akcie či koncerty.
Vedúci kancelárie parlamentu Daniel Guspan sa o presnej sume použitej na obnovenie hradu vyjadruje zatiaľ veľmi neurčito.
Autor: Kamila Šebestová
