Kolkáreň v roku 1903 – vybudovaná klubom PTE Bratislava – a jej aktéri. FOTO – ARCHÍV
História kolkov siaha sedemtisíc rokov dozadu. Obľúbenou zábavou boli v stredoveku, predovšetkým na šľachtických dvoroch Uhorska, Bratislavu nevynímajúc. Kolky ako odporúčanú pohybovú aktivitu opisuje vo svojich dielach Praecepta morum (1677) a Orbis Pictus (1685) Ján Amos Komenský, ktorý zdôrazňoval jej vhodnosť pre pohyb tela a pookriatie ducha.
Hra sa vrchnosťou aj v našich končinách často zakazovala, pretože bola zároveň hrou hazardnou, pričom spory a bitky o peniaze bývali pravidlom.
Na sklonku 19. storočia sa budovali jednoduché nekryté jednodráhové kolkárne na verejných priestranstvách. Bratislava sa stala miestom výskytu viacerých takýchto zariadení pod šírym nebom. So stúpajúcou popularitou kolkárskej hry ide ruka v ruke aj vývoj náčinia a náradia. Dochádza k precíznejšiemu opracovaniu a výrobe kolkárskych gúľ i kolkov z tvrdého dreva.
Ako vyplýva z dokumentov, uložených v archíve mesta Bratislavy, presne 9. októbra 1872 bol založený Klub bratislavských kolkárov (Pressburger Kegel Clubb). Jeho cieľom bolo združovať osoby, ktoré prejavia záujem venovať sa kolkárstvu. Z činnosti klubu sa zachovala časť úradných kníh, účtovná kniha, fragmenty korešpondencie, z ktorej sa dá dozvedieť, že každý člen klubu mal právo využívať kolkársku dráhu za poplatok 20 grajciarov za každé použitie zvlášť, alebo aj fakt, že Pressburger Kegel Clubb mal v rokoch 1877 až 1880 spolu 61 členov.
Na prelome 19. a 20. storočia a v prvých rokoch 20. storočia nadobudla kolkárska hra komerčný charakter. Kolkárne totiž začali stavať súkromníci, krčmári a výčapníci, ktorým tento druh zábavy prinášal nemalé zisky. Z takto získaných prostriedkov postupne zveľaďovali svoje priestory, pričom malú časť financií vyčlenili pre chlapcov - stavačov kolkov. Medzi najznámejšie vtedy postavené bratislavské kolkárne patrili tie U Pohančeníka, Sulovského, Elizáka, Bošňáka, na Ahoji, na Patrónke, pod Hradom, na dnešnej Vazovovej ulici, U Slováka či na Račištorfskej ulici.
Autor: IGOR MACHAJDÍK(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v Bratislave)
