„Kung-fu je ako schodisko, po ktorom kráčame. Môj majster je o tri schody vyššie, moji žiaci o tri-štyri schody podo mnou. Schodisko nikdy nekončí, ale z vystupovania po schodoch mám radosť,“ hovorí MARCO PALLASSINI (na snímke). Majster šaolinských bojových umení z talianskej Sieny sa zastavil v Bratislave na trojdňovom seminári v škole 7 hviezd. Ďalšiu spoluprácu chcú rozvinúť pri vytvorení medzinárodného kempu, kde by učili aj šaolinskí mnísi.
Bojové umenia sa k vám chodia učiť ľudia, ktorí obdivujú akčných hrdinov, alebo chcú vidieť do svojho vnútra, ale i takí, ktorí si pohybom chcú udržať zdravie. Ktoré z ich túžob viete ľuďom splniť?
„Šaolinský systém je veľmi náročný. Na zvládnutie sebaobrany potrebujete cvičiť desať – pätnásť rokov. Preto agresívni ľudia, ktorí sa prídu učiť biť, po niekoľkých mesiacoch s cvičením sami skončia. Ostanú len tí, ktorí hľadajú, ako rozvinúť svojho ducha a telo a možno aj sebaobranu, ale v správnej miere.“
Neochudobňuje sa dnes šaolinské umenie o svoj pôvodný účel?
„Šaolinské kung-fu je vlastne budhistický box a princípy budhizmu hovoria o nenásilí. V modernej dobe poslúži na obranu lepšie pištoľ. Šaolin pomôže rozvíjať osobnosť.“
Chodíte za svojím majstrom do Šaolinu v Číne. Ako vyzerá miesto, kde stál legendárny chrám?
„Po Maovej kultúrnej revolúcii v Číne všetci majstri bojových umení museli odísť. Politika krajiny sa však neskôr zmenila, a tak sa mohli vrátiť a rozvíjať starú tradíciu v nových disciplínach. Zo zvyškov kláštora sú obnovené len niektoré časti. Čínske ministerstvo turizmu obnovilo na tom mieste v osemdesiatych rokoch výučbu bojových umení. Lenže politika sa minulý rok opäť zmenila a do škôl pri kláštore sa dostanete, len ak tam máte svojho majstra. Ostatné školy bojových umení ležia asi pätnásť kilometrov od Šaolinu.“
Je vôbec bojové umenie pre nás, ľudí z Európy?
„Môj majster hovorí, že na cvičenie kung-fu potrebujete len ruky a nohy a na pochopenie filozofie stačí srdce. Ak sa otvoríte, môžete prekonať priepasť medzi odlišnými kultúrami. Mám trinásťročného žiaka, ktorý cvičí kung-fu od štyroch rokov. Vzal som ho do Číny, a cítil sa tam ako doma, šaolinský systém je preňho úplne prirodzený.“
Ako sa pozeráte na filmy o kung-fu? Veríte scénam, v ktorých mnísi lietajú zo stromu na strechu?
„Je to tradičná a populárna forma predvádzania čínskej kultúry. Tie filmy sú iné, než aké poznáme my. Čínski herci vedia hrať, spievať a väčšinou výborne ovládajú bojové umenie. Tvrdým tréningom sa dajú zlepšovať všetky schopnosti, kým človek objaví svoj limit. Potom treba ísť zaň. V Šaoline som videl mnoho divných vecí, za ktorými sa skrýva tvrdá práca. Ľudia niekoľko sekúnd bežali po stene a robili neobyčajné veci, na ktoré nepotrebovali žiadne triky.“
DENISA VOLOŠČUKOVÁ
