STUPAVA. "Aké osobné veci Ferdiša Kostku ste našli vo vitrínach?" pýta sa šéfka stupavského kultúrneho centra Katarína Prevendarčíková, ktorá sprevádza druhákov miestnej základnej školy v múzeu známeho rodáka, džbánkara a keramikára Ferdiša Kostku.
Urobili si aj zemeguľu
Ferdiš Kostka
- narodil sa 11. októbra 1878 v Stupave, zomrel 28. júla 1951,
- pochádzal z rodiny habánskych džbánkarov,
- vyučil sa za keramikára, pracoval s bratom v vielni, ktorú zdedili po otcovi,
- vyrábali majoliku s folklórnymi prvkami, sväteničky, kríže, krojované figúrky, ale aj žaby či ryby, tovar ako cukorničky, šálky, tanieriky, misy dodávali aj na stoly viedenskej šľachty,
- počas 1. svetovej vojny padol do zajatia v Rusku, v roku 1918 ho repatriovali, s obnovou dielne mu pomohol Dušan Jurkovič,
- za figúrky s ľudovými motívmi dostal v roku 1927 diplom na Svetovej výstave v Paríži
- v jeho dielni sa vyučil aj synovec Jozef, ktorý sa stal známym sochárom,
- v roku 1945 zničila letecká bomba dieľňu, ako 68-ročný začal s jej obnovou, nedarilo sa mu však, pomohol mu ÚĽUV, ktorý mu kúpil elektrickú pec,
- práce vystavoval na svetových výstavách vo Viedni, Paríži či Budapešti, získal titul národného umelca.
Foto: MKIC
Už dva týždne funguje v priestoroch bývalej škôlky dočasná expozícia, kde nájdete okrem Kostkových prác aj jeho osobné veci, hrnčiarsky kruh, pracovný stôl, kreslo či nástroje. Výstavu dopĺňajú fotografie vecí, ktoré sa nedali preniesť – pec na vypaľovanie či zábery dielne.
Múzeum Ferdiša Kostku fungovalo v jeho rodnom dome v Stupave od roku 1968 až takmer do roku 2007. Zlý technický stav budovy, najmä problémy s vodou, spôsobil, že múzeum definitívne zatvorili pred štyrmi rokmi a zbierku previezli do Malokarpatského múzea v Pezinku. Dnes je už na 80 percent zakonzervovaná, veľmi ochotne časť požičali do Stupavy.
Do konca školského roka tu majú každý deň exkurzie, deťom sa takéto vyučovanie páči. Hodina a pol totiž nie je suchá a nudná, a oni sami sa na nej podieľajú. Veď ani život Ferdiša Kostku nebol nudný, krátka prednáška sa dá prežiť. Potom už dostanú stručné dotazníky, rozdelia sa do skupín a podľa inštrukcií medzi exponátmi hľadajú výrobky z tzv. čiernej várky alebo nakoľko si všimli aj umelcove osobné veci.
V ďalšej miestnosti sú dielne, kde si vyskúšajú vyrobiť z hliny aj niečo malé a potom vymaľovávajú už vypálené drobnosti, ktoré si môžu zobrať so sebou.
„Toto je zemeguľa,“ hovorí druháčka a ukazuje: „Hnedé je zem, modré voda a zelené prales. Tu by sme mohli mať výtvarku, ale aj vlastivedu, ale vlastne aj celé vyučovanie.“
Za múzeom je aj veľký dvor, ktorý využívajú aj členovia klubu Pohoda. Deti si môžu poskákať na trampolíne, zahrať sa s loptou alebo čítať.
FOTO - KATARÍNA PREVENDARČÍKOVÁ
Leto v múzeu
Múzeum Ferdiša Kostku Temporary
Výstava potrvá do 16. septembra
- otvorené denne okrem pondelka od 10.00 do 21.00 h
- vstupné na hodinu, v cene je občerstvenie – neobmedzená konzumácia:
- deti do 1 roka zadarmo
- deti do 15 rokov 2 eurá
- dospelý 3 eurá
Program tu majú pripravený na celé leto pre deti aj dospelých. Okrem výstavy si tak môžete prísť pozrieť napríklad divadielko, cirkus, zacvičiť si pilates či jogu, naučiť sa točiť na hrnčiarskom kruhu, nebude chýbať ani burza kníh či susedský kreatívny trh.
„Oslovujeme aj materské školy, vieme zabaviť aj maličké deti,“ hovorí Prevendarčíková. Rovnako rozposielajú ponuky aj do škôl v okolí, ktoré môžu prísť na začiatku septembra.
„Spočiatku sme si nevedeli veľmi dobre predstaviť, o čo ide. Čakali sme nudnú prednášku, pri ktorej sa budú deti mrviť,“ hovorí učiteľka na prvom stupni Miriam Zelenáková. „Už prvá trieda, ktorá sa vrátila, však s nadšením opisovala, čo všetko sa tu dialo. Deti si medzi sebou hovorili, akú figúrku si vyrobili, čo tu videli, až sa nás vždy ďalšie pýtali, kedy konečne príde už aj na nich rad.“
Zelenáková by však ocenila, keby bol informačný mail radšej obsažnejší, ale učitelia by sa tak ľahšie rozhodovali a vedeli by si plastickejšie predstaviť, čo ich v múzeu čaká.
FOTO - JARO PAVLÍČEK
Mesto budovu nechce predať
Výstava potrvá len do 16. septembra. Prevendarčíková by rada priestory využívala aj ďalej, zatiaľ však nie je jasné, čo mesto s majetkom plánuje urobiť.
„Budovu bývalej materskej školy nemienime odpredať ani prenajať, pretože stále riešime otázku optimálneho využitia tohto priestoru,“ hovorí primátor Stupavy Pavel Slezák.
Chceli tam opäť zriadiť aj materskú školu, keďže v meste je nedostatok miest. „Podľa platných hygienických noriem by tu však mohlo byť maximálne 36 detí. Uvažujeme aj o využití na sociálne účely, napríklad ako krízové centrum pre matky s deťmi.“
Prevendarčíková si vie predstaviť, že by tu fungovalo napríklad komunitné centrum, priestory by vedela využívať aj na ďalšie výstavy. Ďalším zaujímavým projektom by mohla byť škola v múzeu. Žiaci prvého stupňa by sa učili celý deň v priestoroch múzea, vyučovanie by mohlo súvisieť s aktuálnou výstavou.
