BRATISLAVA. "Šesťdesiate roky 20. storočia predstavujú v tvorbe Jozefa Kostku roky slobodného rozmachu, nového nadýchnutia sa po rokoch politických nátlakov a "návodov" na umelecké prejavy.
Jeho tvorivé rozpätie tohto obdobia je obrovské. Okrem ženských figurálnych plastík, ktoré väčšinou oslavovali mladosť a materstvo, ale tiež zachytávali intímnu atmosféru ateliéru, zameriava svoju pozornosť na nefiguratívne objekty," uviedla o výstave jej kurátorka Marcela Macharáčková.
Výstava Jozef Kostka v GMB, v Pálffyho paláci na Panskej 19 v bratislavskom Starom Meste zachytáva Kostkove sochy, plastiky aj sochárske kresby zo 60. rokov 20. storočia, keď bol výtvarník, ako pripomína kurátorka v tlačovej správe k výstave, "na vrchole svojich tvorivých síl a spoločenského uznania".
Výstavu Jozef Kostka si v GMB, Pálffyho paláci na Panskej 19, možno pozrieť do 14. septembra denne okrem pondelka od 11:00 do 18:00. Viac o programe Galérie mesta Bratislavy možno nájsť na jej webe http://www.gmb.sk.
Jozef Kostka
Jozef Kostka (29. január 1912, Stupava, Rakúsko-Uhorsko - 30. september 1996, Bratislava, SR) sa s remeslom stretával od svojho narodenia, pochádzal totiž z habánskeho rodu džbánkarov v Stupave na Záhorí.
Zo začiatku ho zaúčal jeho strýko, ľudový keramikár Ferdiš Kostka. Neskôr v rokoch 1932 - 1937 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe a v rokoch 1938 a 1939 na École des Beaux-Arts v Paríži.
Po štúdiách priniesol na Slovensko nielen skúsenosti českej sochárskej školy, ale aj najnovšie tendencie z Francúzska.
Po 2. svetovej vojne vytvoril niekoľko monumentálnych pomníkov k Slovenskému národnému povstaniu. Na prelome 50. a 60. rokov sa začal venovať menším, komornejším dielam, naplno rozvíjal sochársku kresbu a stal sa významným predstaviteľom sochárskej kresby v Československu.
Pri hľadaní sochárskeho tvaru sa Kostka inšpiroval prírodou - kameňmi, stromami, kvetmi. Kostkove diela taktiež odrážajú jeho hlboký vzťah k slovenskej krajine a k svojmu detstvu v Marianke na Záhorí.
Jeho symbol Slovenska je žena - Slovenka. Jozef Kostka rokoch 1940 - 1949 pôsobil na Slovenskej vysokej škole technickej. Patrí k zakladateľom slovenskej povojnovej kultúry.
V roku 1949 stál pri zrode Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave a pri založení Slovenskej národnej galérie. V rokoch 1955 až 1959 bol rektorom VŠVU.
Ako profesor vychoval generácie slovenských sochárov. Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 však všetko zmenila.
V reakcii na politické udalosti vytvoril monumentálnu sochu Vládcu s prázdnou hlavou s korunou, ako osobné, lyrické vyznania vyznejú nízke reliéfy vytvorené koncom tohto osudového roku (Pútnikova cesta životom, Jeseň, Záhrada, všetky 1968).
Pre svoje postoje bol Kostka v roku 1973 nútený opustiť miesto profesora Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a odísť do ústrania.
(Sita)
