BRATISLAVA. Vnútri to vyzerá ako v ponorke. Stredom sa ťahá veľká rúra, po okrajoch vedú zväzky káblov, jednotlivé časti vnútornej konštrukcie sú oddelené schodíkmi, prechádza sa po úzkych lávkach.
V útrobách Mosta SNP cítiť a počuť každé auto, pri autobusoch zaznejú nárazy a celá konštrukcia sa jemne otrasie.
Most je v dobrom stave
Odborníci zo Stavebnej fakulty STU tvrdia, že most je v dobrom stave. Hoci sa vo vetre hýbe zo strany na stranu a stúpa a klesá aj v závislosti od počtu áut na ňom.
„Kmitanie mosta je rádovo v milimetroch. Pri autobuse je to v priemere medzi piatimi milimetrami až jedným centimetrom,“ vraví doktorand na Katedre geodézie Imrich Lipták.
Ak je most preplnený pri kolónach, môže sa jeho konštrukcia prehnúť až o štyri centimetre.
Pôsobením tepla sa zasa môže predĺžiť alebo skrátiť na dĺžku až o šesť centimetrov.
Sledujú ho už roky
Pravidelné merania na moste robievajú už od jeho dokončenia v roku 1972.
„Podobné merania robievame pre Národnú diaľničnú spoločnosť, Železnice SR alebo mestá,“ vraví dekan Stavebnej fakulty STU Alojz Kopáčik. Merania kedysi robili aj na dnes už rozobratom Starom moste.
Na Moste SNP teraz testujú vo svete bežný automatizovaný systém, ktorý údaje zbiera neustále. Cez wifi komunikuje so senzormi vnútri mosta a sníma čidlá upevnené na moste. Údaje odosiela do počítača na katedre.
„Na rozdiel od u nás dnes bežne využívaných geodetických meraní, ktoré sa robia niekoľkokrát do roka, dokážu tieto zachytiť okamžité vplyvy premávky či teploty,“ opisuje zariadenie Lipták. Projekt je súčasťou jeho dizertačnej práce.
Technici teraz navrhujú mestu, aby si zariadenie v moste nechali. Kopáčik odhaduje, že jednorazové náklady na montáž by mohli byť približne stotisíc eur.
Primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) podľa STU prislúbil pomoc.
