Niekdajšie domy v Michalskej priekope.
Pohľad na Michalskú bránu a priekopu dnes. FOTO SME – PAVOL MAJER
Pohľad na Michalskú priekopu po zbúraní rožného Schmidt-Hansovho domu. Kresba K. H. Frech.
Najstarší plán mesta: 1. Vydrická brána 2. Ungarfeind 3. Luginsland 4. Vtáčia bašta 5. názov neznámy 6. Michalská brána 7. pracháreň 8. Za kláštorom 9. Kráľovská alebo Židovská veža 10. názov neznámy 11. Mäsiarska bašta 12. Laurinská brána 13. Pekárska bašta 14. Rybárska brána 15. Obuvnícka bašta 16. Dóm sv. Martina 17. klariský kostol 18. kaplnka sv. Kataríny 19. kaplnka sv. Jána 20. františkánsky kostol 21. uršulínsky kostol 22. jezuitský kostol 23. Radnica 24. mincovňa 25. niekdajší kostol A – mestská priekopa.
Michalská brána, ktorá stála v najsevernejšej časti mesta, dostala meno podľa Kostola sv. Michala; stál pred bránou a v starých dokumentoch sa spomína už začiatkom 14. storočia. V roku 1515 ho zničil veľký požiar a v roku 1529 ho stihol rovnaký osud ako Laurinský kostol, zbúrali ho.
Michalská brána so zachovanými dvoma oblúkmi a s poslednými zvyškami starej mestskej priekopy je dodnes najimpozantnejším charakteristickým znakom starého Prešporka. Ako hlavná mestská brána bola najsilnejšie opevnená. Aj tu viedol padací most cez mestskú priekopu k predmestiu Schöndorf.
Krátku úzku uličku, ktorú tvorili tri arkády pod druhou bránou, nazývali vtipní Prešporáci Uličkou bozkov (Kussgäschen). Tretiu bránu na samom konci zbúrali v18. storočí. Priekopa pri Michalskej bráne nebola naplnená vodou, lebo ležala vyššie, neskôr ju nazývali aj Streleckou priekopou a slúžila už v 15. storočí ako strelnica mestskej gardy. V 18. storočí tu postavili drevenú búdu, v ktorej sa hrávalo divadlo.
Ďalej viedli hradby západným smerom až na roh Kapucínskej ulice, kde tiež stála bašta, jej meno sa však nezachovalo. Hradby odbočili v ostrom uhle a pokračovali južným smerom. Šikmo oproti Kostolíku sv. Mikuláša a rovnakým smerom ako kláštor klarisiek stála približne v polovici Kapitulskej ulice Vtáčia bašta, mimoriadne opevnená. Jej meno údajne pochádza odtiaľ, že za dávnych čias držala tu obecná rada svoje poštové holuby.
Asi na konci dnešnej Baštovej ulice stála takisto polveža, ktorú nazývali Luginsland. Bola vždy mocne opevnená a obsadená mestskými žoldniermi. V bezprostrednej blízkosti Dómu sv. Martina stála dôležitá polbašta nazývaná Ungarfeind (Nepriateľ Uhrov). Postavili ju v polovici 15. storočia a vyzbrojili delami s kamennými guľami. Spočiatku ju volali aj Neuturm (Nová bašta). Meno Ungarfeind dostala táto polbašta pre svoju polohu naproti Hradu, ktorý sa nachádzal v rukách uhorskej šľachty. Postavili ju na obranu proti nepriateľským prepadom z Hradu. V jej blízkosti bola kamenárska dielňa, kde sa vyrábali kamenné gule pre mestské delá.
(Nabudúce Vydrická brána.)
Úryvok z knihy Karl Benyovszky: Prechádzka starým Prešporkom.
Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT
