BRATISLAVA. Bratislavský Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana otvára dnes popoludní výstavu s názvom V modrobielom lese.
Námet, scenár a dramaturgiu výstavy pripravila Ingrid Abrahamfyová, výtvarno-priestorové riešenie navrhli Marek Dobeš a Katarína Slaninková.
Chcú revitalizovať modrotlač
Nie je to tak dávno, čo zomrel posledný slovenský profesionálny modrotlačiar. Na školách s umeleckým zameraním sa ale objavujú prvé pokusy o revitalizáciu tejto techniky v novom dizajnérskom šate.
A existujú už prvé náznaky, že predsa len dôjde k opätovnému oživeniu tejto, ako sa vravievalo, rukodielnej výroby.
Výstava pozostáva z dvoch častí. Expozícia v Galérii nazvaná V modrobielom lese tematicky čerpá z tradičnej modrotlače, predstavuje jej poetickú grafiku vo forme herne tajomného lesa, v ktorom sa deti zoznámia s históriou i technológiou tohto remesla.
Druhá časť v Malej galérii má strohý názov Modrotlač a predstavuje tvorbu výtvarníkov, ktorí sa inšpirovali modrotlačovou textíliou, i tých, ktorí dokážu vdýchnuť nový život tradícii vo forme redizajnu.
Stretajú sa tu textilní a odevní výtvarníci, šperkári a produktoví dizajnéri, tvorcovia pracujúci s keramikou a porcelánom, ako aj tí, ktorí robia s modernými médiami.
Techniku modrotlače, blízku batike, spoznali na svojich ďalekých cestách holandskí obchodníci, od ktorých sa ju naučili nemeckí tlačiari a prostredníctvom nich sa modrotlač dostala aj k nám.
Modrotlačové metráže boli dlhé obdobie cenené v šľachtických i meštianskych odevoch a ich ústup spôsobil až rozvoj textilného priemyslu, ktorý v 2. polovici 19. storočia vďaka vynálezu žakárových krosien priniesol zlacnenie vzorovaných tkanín.
Modrotlač sa tak presunula do ľudového šatníka a stala sa trvalou súčasťou našich krojov. Zdomácnela u nás natoľko, že si ľudovú kultúru bez nej ani nevieme predstaviť.
Nie len drobný kvetinový vzor
Modrotlač však nie je len textília s drobným kvetinovým vzorom, predstavuje nám očarujúce poľovnícke námety, zimné krajinky i výjavy galantných dvojíc.
Z modrotlače sa šili krojové súčasti i bytový textil a zo zvyškov sa vyrábali hračky. Motívy sa v ľudovom prostredí rozvetvili do mnohorakých miestnych podôb, podľa ktorých môžeme pomerne spoľahlivo zistiť obdobie ich vzniku.
Naše najstaršie zachované modrotlače pochádzajú z Kremnice (1783) a Dobšinej (1784). Časom sa okrem modro-bielej verzie, pomocou rôznych rezerv, vyrábali aj modrotlače so žltým, tyrkysovým, oranžovým či bledomodrým vzorom.
Modrotlačiarske dielne boli všade tam, kde sa tkalo plátno, a pretrvali v nezmenenej podobe až do 40. rokov 20. storočia. Po 2. svetovej vojne došlo k ich úbytku a po roku 2010 zanikla aj posledná dielňa majstra Trnku.
O téme modrotlače sme s kolegami výtvarníkmi a dizajnérmi rozprávali minimálne dva roky, ovplyvnení súdobými snahami čerpania kultúrnych tradícií. Pri tejto výstave sme zistili, že deti rôzneho veku sa veľmi iniciatívne správali k danej téme.
"Je to výstava dva v jednom, výstava pre deti, ktorú by som charakterizovala ako herňu, kde sa nachádzajú artefakty odev, textil, návrhy, šperky z rôznych umelecko-remeselných odborov," povedala autorka výstavy Ingrid Abrahamfyová. Výstava potrvá do 28. septembra.
