BRATISLAVA. Pre stavbu architekta Dušana Fischera na Beblavého ulici pod Bratislavským hradom podala občianska iniciatíva Bratislava otvorene podnet na Pamiatkovú inšpekciu ministerstva kultúry.
Žiada v ňom prešetriť všetky dosiaľ vydané záväzné stanoviská či rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu v Bratislave. Aktivisti si myslia, že úrad pri nich zanedbal svoje zásady a nevypracoval ich dostatočne precízne.
Prepísané chránené pohľady
"Máme podozrenie, že stanoviská neboli vypracované dostatočne precízne z hľadiska prijatých zásad Pamiatkovej rezervácie Bratislava, v zmysle schváleného územného plánu zóny Podhradie a v kontexte celkového chráneného vizuálu národnej kultúrnej pamiatky Bratislavského hradu," píšu aktivisti inšpekcii v podnete, ktorý rozposlali aj médiám.
Architektovi Fischerovi vyčítajú, že nedodržal základné parametre stavby, napríklad výšku, hmotu či vzhľad strechy.
Podľa aktivistov sa má napríklad objekt v kontakte s historickou zástavbou končiť šikmými strechami s tvrdou šablónovou strešnou krytinou. "Taktiež je otázkou, ako úrad chránil predpísaný chránený pohľad na Dóm sv. Martina zo zámockých schodov pod hradom," hovorí Ľubica Trubíniová z iniciatívy.
Architekt Fischer stavia dom vyššie o 2,5 metra oproti tomu, čo predpisuje Územný plán zóny Podhradie. Stavebné povolenie dostal ešte v roku 2010, avšak neskôr sa podľa neho zistilo, že medzi územným plánom, z ktorého povolenie vychádzalo, a skutočným terénom je nesúlad.
"Výšková kóta ulice pri severnom vstupe je podľa územného plánu 170,5 metra nad morom. V skutočnosti je tam technická chyba a nadmorská výška je na danom mieste o 2,5 metra vyššia," povedal Fischer s tým, že ak by postupoval podľa stavebného povolenia, vchod by musel byť dva metre pod zemou.
Po tom, čo dom ostal mesiace rozostavaný, vydal minulý rok v septembri stavebný úrad v Starom Meste rozhodnutie, ktorým dodatočne povolil zmenu stavby.
Rozhodnutie úradov o dome pod hradom spochybnil prokurátorČítajte
Aktivistom dal za pravdu aj prokurátor
Argumentoval, že zvýšenie stavby je spôsobené formálnou technickou chybou územného plánu zóny, dal teda za pravdu stavebníkovi. Bratislavský magistrát však využil právo účastníka konania a odvolal sa. Žiadal rozhodnutie stavebného úradu zrušiť.
"Nedodržanie výšky je spôsobené okrem iného tým, že pri stavbe bytového domu narástli konštrukčné výšky podlaží oproti pôvodnej dokumentácii o viac ako meter," argumentoval vtedy riaditeľ kancelárie primátora Ľubomír Andrassy.
Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, koncom minulého roka skonštatoval, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia staromestského stavebného úradu.
V rozhodnutí uviedol, že dom zachováva stúpajúcu líniu zástavby Beblavého ulice, aj napriek výškovému rozdielu primerane proporčne stúpa a stále ešte nedosahuje výšku pôvodnej zástavby, ktorá tam bola v minulosti.
Pre zvýšenú stavbu podľa úradu nedochádza ani k nežiaducim svetlotechnickým vplyvom na okolie a zo všetkých regulatívov sú okrem jedného všetky dodržané.
"Nedokonalosť právnej úpravy nemôže byť interpretovaná a aplikovaná v neprospech toho, koho sa to týka," pripomína úrad.
Občianski aktivisti sa ale potom obrátili na Krajskú prokuratúru v Bratislave a prokurátor Matúš Kamenár im dal za pravdu.
Svojím protestom z 9. mája na Okresný úrad Bratislava žiada jeho vlaňajšie rozhodnutie do 30 dní zrušiť pre nezákonnosť. Úradom vyčíta najmä "nerešpektovanie a nezákonné prelomenie" nesúhlasného stanoviska hlavné mesta ako dotknutého orgánu, čo je podľa neho základným pochybením.
Konštatuje však aj ďalšiu vec. "Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí ani nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, či predmetná zmena stavby reálne je, alebo nie je v rozpore so záväznými výškovými regulatívmi podľa Územného plánu zóny Podhradie," uvádza prokurátor v odôvodnení protestu. Aktivisti zatiaľ výsledok rozhodnutia okresného úradu nemajú.
