BRATISLAVA. Známky a pohľadnice, mince, medaily či menšie starožitnosti priniesli zberatelia do bratislavskej Incheby.
V piatok a v sobotu sa tam konali Zberateľské dni, zúčastnilo sa ich 190 zberateľov z 20 krajín.
Vzácny päťhaliernik
K najväčším zaujímavostiam patril československý päťhaliernik z roku 1924, považovaný za najvzácnejšiu československú obehovú mincu.
Marián Ondrejmiška zo Slovenskej numizmatickej spoločnosti približuje, že tieto päťhalierniky sa razili medzi rokmi 1923 a 1938. Tie z roku 1924 sú také vzácne preto, lebo ich je málo.
Národná banka ich totiž nikdy nevyhlásila za oficiálne platidlo. Ondrejmiška vysvetľuje, že väčšina z nich bola zošrotovaná a odhaduje sa, že týchto mincí z roku 1924 sa zachovalo asi 50, hoci numizmatici vedia iba o 29, ktoré majú napríklad zberatelia či múzea.
"Originály sa objavujú na numizmatickom trhu tak za desať-pätnásť rokov jeden alebo dva kusy," hovorí.
Túto mincu sa často snažia podvodníci sfalšovať, falzifikáty sa dajú rozoznať napríklad podľa toho, že majú iné rozmery ako originál. Numizmatik však hovorí, že kupujúci si zvyčajne musia dávať pozor.
Na jednej strane tejto mince je československý znak, na druhej Karlov most v Prahe. "Naposledy zaň dal záujemca v Česku 500-tisíc českých korún, dnes zaň bola vyvolávacia cena stanovená na 10-tisíc eur," hovorí hovorkyňa Incheby Martina Macková.
"Do dražby sa prihlásili šiesti záujemcovia. Mincu vydražili za 17-tisíc eur," hovorí Macková. "Podľa odborníkov táto suma zodpovedá aj jeho trhovej cene," dodáva.
Na Zberateľských dňoch dražili aj iné mince - z obdobia Československa, Slovenského štátu či habsburskej monarchie.
Vzácny päťhaliernik z roku 1924. FOTO - SME GABRIEL KUCHTA
Dejiny na známkach a obálkach
Jedným z vystavujúcich bol Vojtech Jankovič, ktorý so svojím projektom vyhral viaceré ocenenia na filatelistických podujatiach vo svete. "Filatelia je aj o tom, že zbierame historické fakty," hovorí o svojej záľube.
Známky zbiera od chlapčenských čias, najskôr sa zaujímal o známky zachytávajúce šport. Skúsenejší mu poradili, aby sa zameral iba na jeden druh športu a tak si vybral cyklistiku. Známky zbiera takmer 40 rokov.
Svoj projekt prirovnáva k encyklopédii o bicykloch a rozpráva ním príbeh tohto dopravného prostriedku ako životopis, ktorý prikladá samotný bicykel k žiadosti o prácu. "Bicykel je personifikovaný, hovorí, ako sa mu darilo, kde býval," vysvetľuje.
Na známkach, pečiatkach či obálkach postupne ukazuje jednotlivé "fázy života" bicykla, teda to, ako vznikal a vyvíjal sa, aj jeho "skúsenosti a schopnosti". Na známkach sú zobrazené prvé ženské bicykle, na korešpondenčných lístkoch zasa otlačené pečiatky cyklistických práporov z vojenských čias.
"Všímam si detaily, zaujímavosti na známkach," hovorí. Dáva dokopy známky, ktoré demonštrujú historický vývoj. Ukazuje napríklad pedál tvarovaný na ženskú topánku s opätkom a dodáva, že bicykle prispeli k emancipácii žien.
