BRATISLAVA. Viac zelených plôch a menej výstavby v Bratislave, to je presne to, čo žiadajú obyvatelia Bratislavy. Pripravované štvrté zmeny a doplnky k územnému plánu mesta z roku 2007 dnes odborníci z bratislavského magistrátu predstavili v Zrkadlovej sále Primaciálneho paláca verejnosti.
"Štvrté zmeny a doplnky sú navrhnuté v troch skupinách," priblížil architekt a hlavný riešiteľ týchto zmien a doplnkov územného plánu mesta Vladimír Hrdý.
V prvej sú navrhnuté také zmeny, ktoré majú prerokované a schválené urbanistické štúdie. Ďalším okruhom sú návrhy mestských častí a posledným požiadavky či opravy, ktoré navrhlo mesto.
Medzi pripravovanými zmenami a doplnkami je napríklad návrh na funkčnú úpravu v lokalite Rohlík v Ružinove, kde sa má zmeniť územie s možnosťou zástavby na zelenú plochu. Na Estónskej a Lotyšskej ulici vo Vrakuni by zas mohli pribudnúť lokality na vytvorenie oddychových zelených zón.
Územný plán zóny je konkrétnejší
Medzi pripravovanými novými zmenami a doplnkami je i návrh na povolenie výstavby na Poštovej ulici v Starom Meste. Dnes sa tam stavať nesmie. Podľa architekta Hrdého sú dnes na Poštovej plochy komunikácií a peších priestorov, ktoré navrhujú uzavrieť malou zástavbou.
To sa však nepozdáva obyvateľom tejto lokality. Jedna zo Staromešťaniek v diskusii spomínala na časy, keď bol v tejto lokalite park so stromami, neskôr sa tam však postavil hotel a park zmizol.
Podľa architektky Jely Plencnerovej z bratislavského magistrátu je však územný plán veľmi všeobecný. "Celá plocha, ktorá je tam nakreslená, neznamená, že celá bude zastavaná alebo zastaviteľná. Detailne by to mal riešiť územný plán zóny, kde by bola vyriešená aj zástavba územia, ale aj napríklad parkovanie," vysvetlila prítomným.
Podľa Plencnerovej sú navrhované zmeny v územnom pláne iba prvým krokom k uvažovaniu o tom, či je nejaká časť plochy zastaviteľná alebo nie. Dotvorená už podľa nej musí byť v územnom pláne zóny.
"Územný plán mesta hovorí iba všeobecne o tom, ktoré územie je potenciálne zastaviteľné, až územný plán zóny môže určiť, kde bude napríklad stavba či zeleň," vysvetlila Plencnerová prítomným.
Odmietajú zmenu poľnohospodárskej pôdy
Mesto navrhuje zmeniť v územnom pláne aj funkčné využitie poľnohospodárskej pôdy v Čunove na zástavbu, podobne by mohli dopadnúť aj račianske vinohrady. Ani tieto zmeny obyvateľov nenadchli. V Čunove už proti navrhovanej zmene v minulosti spísali aj petíciu, v ktorej žiadali vyradiť tieto podnety z balíka zmien a doplnkov 04.
Bratislavskí mestskí poslanci začiatkom tohto roka petíciu obyvateľov Čunova vzali na vedomie a vyradenie podnetov odobrili. Primátor Milan Ftáčnik však uznesenie nepodpísal, odôvodnil to tým, že vyňatie návrhov by ohrozilo obstarávanie štvrtých zmien a doplnkov.
Dnes obyvateľom vysvetlil, že schvaľovať budú poslanci aj tak iba tie podnety, ktoré budú kladne prerokované. A to nie je prípad Čunova, kde svoj nesúhlas so zmenou vyjadrili i miestni poslanci. Tie problémové budú musieť vyriešiť neskôr.
"Schválené v tomto roku budú len tie, ktoré budú mať všetky stanoviská schválené kladne. Ostatné dorokujeme a necháme na ďalšie obdobie," vysvetlil primátor Ftáčnik.
Pripravované štvrté zmeny a doplnky územného plánu Bratislavy sú už od konca apríla zverejnené na oficiálnej internetovej stránke mesta. Zmeny a doplnky môžu obyvatelia pripomienkovať ešte do piatka 6. júna poštou na adresu magistrátu alebo mailom na okus@bratislava.sk.
Nie v balíkoch
Rozsah zmien a doplnkov schválili bratislavskí poslanci na zasadnutí mestského zastupiteľstva vlani začiatkom júna.
Mesto podľa primátora Ftáčnika pri obstarávaní zmien a doplnkov schválilo novú filozofiu. Podklady s kladne prerokovanými urbanistickými štúdiami budú poslancom predkladať raz ročne. O každom návrhu na zmeny a doplnky územného plánu Bratislavy budú poslanci rozhodovať samostatne a nie v balíkoch, ako to bolo doteraz.
"Nechceme robiť zmeny raz za štyri roky, ale urobiť z toho proces regulácie územia mesta, ktorý reaguje na podnety napríklad aj od občanov," priblížil dnes Ftáčnik prítomným obyvateľom.
