Mnohé vinice sú neobrobené, zaburinené a choroby z nich ohrozujú aj tie, o ktoré sa majitelia starajú. ILUSTRAČNÉ FOTO SME – ARCHÍV
Panorámu Bratislavy dotvárali vinohrady po stáročia. Dalšie generácie ju budú možno vyhľadávať len v archívoch. A to napriek tomu, že časť bratislavských vinohradov, podobne ako tokajskú oblasť, zatiaľ ochraňuje zákon o vinohradníctve a vinárstve.
Väčšinu pôdy vo vinohradoch v súčasnosti vlastnia ľudia, ktorí ju získali v reštitúcii v rokoch 1994 a 1995. Podľa Jaroslava Kocku, hlavného architekta mestskej časti Nové Mesto, kam územie vinohradov patrí, medzi reštituentmi boli ľudia z celého Slovenska.
Ako hovorí predseda PD Vinohrady Ladislav Tajcnár, väčšina súčasných vlastníkov bratislavských vinohradov k pôde nemá vzťah a vinohradníctvo robiť nevie. „Ak to niektorí aj skúsili, po čase zistili, že vzhľadom na súčasný stav v poľnohospodárstve sa im to jednoducho neoplatí.“
„Roky bombardovali mestskú časť, aby boli pozemky vo vinohradoch zmenené na stavebné pozemky,“ hovorí Jaroslav Kocka.
To sa napokon v júni tohto roka aj stalo. Nové Mesto dosiahlo predbežné vyňatie niektorých častí územia z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a novomestskí poslanci schválili aktualizáciu územného plánu zóny Podhorský pás. Územie pod Malými Karpatmi od cesty na Kamzík až po Peknú cestu sa tak – s výnimkou 100 hektárov vinohradov chránených podľa zákona (v lokalite Pod strážami a na území medzi Sliačskou ulicou a Peknou cestou) – zmenilo na stavebné pozemky pre malopodlažnú výstavbu a občiansku vybavenosť.
Pod Malými Karpatmi by teda podľa zámerov mestskej časti mali v celej zóne Podhorský pás vyrásť príbytky pre viac ako šesťtisíc obyvateľov, väčšinou v malopodlažných a rodinných domoch.
Takáto výstavba by podľa architekta Kocku vzhľadu Bratislavy nemala uškodiť. „Ak sa s územím vinohradov nezačne niečo diať, ak ho dlho nebudeme otvárať, v konečnom dôsledku tam aj tak vinohrady nebudú. Už teraz sú mnohé vinice neobrobené, zaburinené a choroby z nich ohrozujú aj tie, ktoré sú obrábané.“
Hlavný architekt mestskej časti si myslí, že ak budú pri výstavbe dodržané regulatívy a zachová sa určité percento zelene, mohli by domy na svahu pôsobiť „ako perličky“.
Územie je však príliš zaujímavé na to, aby sa ho nepokúsili získať aj solventní investori a neuplatnili na ňom vlastné zámery. „Je pravda, že takéto snahy budú, nevylučujem to,“ pripustil hlavný architekt Nového Mesta. „Tým skôr, že je zatiaľ bez akýchkoľvek inžinierskych sietí. Nie sú tam ani vodojemy či trafostanice.“ Dodal, že aj keď je vo svete bežné, že ich pre svojich budúcich zákazníkov stavajú správcovia jednotlivých druhov sietí, naše firmy zväčša voľný kapitál nemajú. A mesto ani mestská časť tiež nemajú prebytok financií.
Výstavbu sietí na zelenej lúke si aj podľa Jaroslava Kocku bude môcť dovoliť financovať len solventný investor, ktorý skúpi väčšinu pozemkov. Nie je pritom vylúčené, že sa tak už prinajmenšom sčasti aj stalo. Podľa odhadov odborníkov sa totiž meter štvorcový vo vinohradoch, zmenených na stavebné pozemky, predáva za 3-tisíc korún.
Ďalší osud územia bude teda pravdepodobne viac-menej v réžii investora. Tým skôr, že zákonom chránené vinohrady netvoria jedno súvislé územie.
JANA MARTINKOVÁ
