BRATISLAVA. Bratislava by mohla prvýkrát vo svojej histórii zorganizovať mestské referendum.
Z radov bratislavských poslancov prišiel návrh, že popri jesenných komunálnych voľbách by sa radnica zároveň mohla občanov opýtať, čo si myslia o niektorých problémoch mesta.
Vyjadriť svoj názor by tak mohli napríklad k budúcnosti Parku kultúry a oddychu či k trasovaniu ropovodu cez mesto.
S návrhom prišla krajská predsedníčka Nova pre Bratislavský kraj a mestská poslankyňa Katarína Augustinič.
"Kauzu PKO riešime už štyri roky, v podstate bez výsledku. Sme v patovej situácii, nikde sme sa nepohli. Máme síce budovu, ktorá stojí, ale chátra a obyvatelia teda z nej nemajú nič," poznamenala Augustinič počas štvrtkového rokovania mestského zastupiteľstva.
V súčinnosti s komunálnymi voľbami by tak podľa jej názoru mohlo mesto zorganizovať aj referendum o dvoch až troch otázkach, ktoré Bratislavu trápia.
[content type="avizo-clanok" id="7194946" url-type="sme-article" title="Prečítajte si rozhovor:" img="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/2/54/5495182/5495182.jpeg?rev=2"]PKO už developer nechce zachovať, vracia sa k pôvodnému projektu[/content]
Budaj: Problémy musíme riešiť inak
Primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) však podotýka, že na komunálnych voľbách v Bratislave sa zúčastňuje približne 40 percent občanov. Ak by referendum ďalších nepritiahlo, výsledky by boli neplatné.
Na referende sa totiž musí zúčastniť nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a rozhodnutie prijať vyše polovica účastníkov referenda.
((anketa)) "Hoci by bolo neplatné, ale aspoň by sme vedeli, čo si Bratislavčania myslia," tvrdí nezávislý poslanec Ján Hrčka.
Podľa viceprimátora Jána Budaja (Zmena zdola-DÚ) však referendum nie je tá správna cesta, ako riešiť problémy v meste.
"Ak ide o zložité veci, právne záležitosti a ekonomické náhrady, toto predkladať do referenda je absurdné," myslí si.
Hoci mesto ešte s referendom nemá skúsenosti, podľa primátora je to inštitút, o ktorom treba uvažovať.
"Referendum je asi najlepšie na to, ako zistiť názor väčšiny Bratislavčanov. Možno by tiež na jeseň pritiahlo aj ďalších ľudí, aby prišli voliť," zdôraznil.
Keby však bolo referendum nakoniec neplatné, stalo by sa podľa Ftáčnika veľkým a relatívne drahým prieskumom verejnej mienky.
V Stuttgarte rozhodovali o železnici
Znížiť náklady by mohla súčinnosť s komunálnymi voľbami. Mesto však ešte musí preveriť, či organizovať voľby a súčasne s nimi referendum je vôbec možné.
"Či to môžeme napríklad robiť v jednej miestnosti s voľbami, či môžeme mať rovnakú komisiu. Tam totiž akoby zmiešavame dva zákony," dodal.
Vyhlásenie mestského referenda je v právomoci mestského zastupiteľstva alebo sa môže vyhlásiť na žiadosť 20 percent oprávnených voličov, čo znamená v podmienkach Bratislavy asi 60-tisíc podpisov.
"Takú petíciu sme tu ešte nemali, maximálny počet podpisov dosiahol vyše 20-tisíc," podotkol Ftáčnik.
Cez petíciu je to teda podľa neho zložité, ak však bude vôľa zo strany zastupiteľstva a dajú mestu takú úlohu, Ftáčnik vraví, že referendum pripravia.
Koncom roka 2011 sa konalo referendum o reorganizácii železničného uzla v nemeckom Stuttgarte. Občania hlasovali o budúcnosti miliardového stavebného projektu, proti ktorému protestovali desaťtisíce ľudí.
Referendum však nakoniec ukázalo, že ľudia stavbu chcú. Aj Bratislava by sa tak podľa mesta mohla dozvedieť názory ľudí na problémy, pri ktorých protestujú aktivisti, avšak možno zvyšní obyvatelia majú iný názor.
