BRATISLAVA. V lete prehriate a v zime príliš studené ulice, aj to je jeden z problémov Bratislavy. Mesto preto vypracovalo balík „zelených“ projektov, ktoré majú prispieť k zlepšeniu mikroklímy a spraviť mesto počas letných horúčav či mrazivej zimy znesiteľnejšie.
Na rozširovanie a revitalizáciu zelených plôch a parkov chce Bratislava čerpať z fondov Nórskeho finančného mechanizmu.
O projektoch dnes na tlačovej besede informovala hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad spolu so Zuzanou Hudekovou z útvaru hlavnej architektky.
Zameriavajú sa na zrážkové vody
V balíku projektov pod spoločným názvom Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy sa nachádzajú opatrenia na zmenu klímy, zamerané špeciálne na manažment zrážkových vôd, vysvetlila Hudeková.
Opatrenia sú podľa nej rôznorodé, ide napríklad o budovanie zelených striech domov, bioretenčných nádrží či rozširovanie zelene, ktorá efektívne zadržiava vlahu.
„Potrebujeme zachytávať zrážkovú vodu v území, na ktorom sa dnes robí kanalizácia. Nielenže nám potom nebude stačiť stoková sieť, ale budeme potrebovať, aby sa zrážková voda vsakovala, lebo nám klesá hladina podzemnej vody,“ vysvetlila potrebu pripravovaných opatrení Hudeková.
Ako dodala, podnebie sa zároveň otepľuje a to, čo teraz investujú do vybudovania novej zelene, v budúcnosti prispeje k zlepšeniu mikroklímy i k tomu, aby bolo v meste znesiteľnejšie.
„V lete sa takto zabráni enormnému prehrievaniu a v zime ochladeniu priestoru, čo má dopad na energetickú náročnosť budov v jeho bezprostrednom okolí,“ doplnila hlavná architektka mesta Ingrid Konrad.
Na balík projektov mesto požiadalo o príspevok z Nórskeho finančného mechanizmu. Projekty podali vlani v lete, zmluva na poskytnutie príspevku je už tesne pred podpisom. Na sériu projektov by mohlo mesto dostať vyše dva milióny eur.
Zelené strechy a mokrade
Medzi projektmi na zlepšenie klímy v meste je napríklad rekonštrukcia vodných nádrží na Železnej studničke. Nádrže, ktoré slúžia aj ako zásobáreň vody v prípade lesných požiarov, sú dnes v havarijnom stave, obnoviť ich preto mesto plánuje s pomocou Nórskeho finančného mechanizmu.
S ochladzovaním mesta počas letných horúčav by mohli pomôcť aj zelené strechy na budovách. Jedna z nich by mohla pribudnúť napríklad na domove seniorov v Lamači, ale i na jednej z novomestských škôlok na ulici Za kasárňou.
Mesto sa v balíku projektov na zlepšenie bratislavskej klímy zameralo aj na zachytávanie zrážkovej vody. Práve takýto projekt plánujú uskutočniť v hornej časti Námestia slobody.
„V hornej časti námestia od úradu vlády by sme chceli pristúpiť k takým inovatívnym riešeniam, kde by zrážková voda stekala do záchytných rigolov, ako ich poznáme z niektorých amerických miest,“ priblížila Hudeková.
So zachytávaním dažďovej vody by mohlo pomôcť aj obnovenie mokradí v Prüger-Wallnerovej záhrade v Starom Meste. „Mokrade majú veľmi dôležitú funkciu pri zadržiavaní zrážkovej vody a sú vynikajúci zachytávač zrážkovej vody,“ uzavrela Hudeková.
