Mária Topercerová-Beňová (s loptou) za čias najväčšej slávy. V drese bratislavského Interu strieľa z pozície pivotky gól do súperovej brány. ŠTARTFOTO – JÁN SÚKUP
rová-Beňová.
„Môžem len potvrdiť, že hádzaná dnes už dvoch samostatných štátov zďaleka nie je tým, čím bola. Ako ju hrať sme za našich čias západ vyučovali. Je mi až do plaču, keď si uvedomím, že dnes je to naopak. Je pravda, že o nás bolo kvalitne postarané. Venovali sme sa len hre. Dnes je to inak. Ak sa musíte sami postarať aj o financie a zabezpečiť mnoho iných vecí, zrazu to akosi nejde. Mnoho hráčok dnes hľadí na šport cez peniaze. Je to bludný kruh,“ povedala bývalá reprezentantka.
Vývoj v hádzanej išiel dopredu. Podstatné zmeny sa podľa Topercerovej udiali v pravidlách. „Tie súčasné hru dynamizujú a dávajú jej určitú voľnosť. Chodievam na každý ligový zápas Interu a mám pocit, že sa málo bráni. Útok je dôležitejší ako kedysi, a tak padá omnoho viac gólov.“
Spomienky aj na olympiádu
Láska k hádzanej bývalej pivotke žlto-čiernych zostala až dodnes. Každý mesiac sa stretáva so svojimi rovesníčkami na turnajoch v Čechách a na Slovensku. „Vždy si spoločne zaspomíname na časy aktívnej činnosti. Tieto stretnutia nám pomáhajú odreagovať sa od každodenných povinností a hoci sa fyzicky vyčerpáme, na psychiku je to balzam,“ dodala reprezentantka so 168 štartmi, ktorá sa zúčastnila na niekoľkých svetových šampionátoch. Najviac si cení účasť na olympijských hrách v Moskve v roku 1980. „V Moskve som bola, no priamo v dejisku mi počas tréningu spoluhráčka a konkurentka Daniela Trandžíková na poste pivotky poranila členok, a tak som nemohla hrať. Na lavičke som plakala, pretože dievčatám sa vôbec nedarilo. Samotná účasť na olympiáde vo mne však zanechala úžasné pocity.“
Hádzaná je tvrdý šport
Je známe, že hádzaná bolí. Na zdraví Topercerovej-Beňovej však nezanechal vrcholový šport žiadne následky. „Cítim sa fajn. Je to podľa mňa aj preto, že som sa do svojich trinástich rokov venovala viacerým športom – atletike, gymnastike, basketbalu. Až potom som prešla na hádzanú. Dnes sa deti špecializujú na jeden šport veľmi skoro a v pätnástich majú poškodené kĺby a niekoľko operácií za sebou.“ Čo by ste chceli odkázať súčasnej generácii? „Aby mladí ľudia boli v športe trpezlivejší a disciplinovanejší. Mňa hádzaná naučila poriadku a schopnosti vedieť si zorganizovať voľný čas.“
MIROSLAV HÝLEK
