Jazero Zemník
- Prenájom s Vodohospodárskou výstavbou podpísal zväz rýchlostných kanoistov na 50 rokov.
- 20 miliónov eur sú celkové náklady na výstavbu.
- Vodácky kanál bude mať parametre na organizáciu olympijských súťaží.
BRATISLAVA. Od čias výstavby vodného diela na Dunaji Gabčíkovo-Nagymáros je vodná plocha Zemník nevyužitá. Počas výstavby sa z nej ťažil stavebný materiál, vzniknutý kanál má dĺžku 2,2 kilometra a šírku dvesto metrov.
Vodáci už tridsať rokov snívajú, že tu by malo vzniknúť Národné centrum pre rýchlostnú kanoistiku a veslovanie.
V decembri minulého roka podpísal zväz rýchlostnej kanoistiky so štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba zmluvu o prenájme na 50 rokov.
„Poloha blízko Bratislavy je ideálna. Aj charakter brehu, ktorý chráni hladinu pred veľkými vlnami. Náš zväz rýchlostnej kanoistiky spolu s veslármi prichádza s detailami o projektoch i financovaní, aby sme sa priblížili k schváleniu stavebného povolenia,“ povedal prezident zväzu rýchlostnej kanoistiky Róbert Petriska.
Skromné vybavenie
„Dĺžka prenájmu na 50 rokov je pre nás stabilizujúcim faktorom,“ dodal generálny sekretár zväzu Boris Bergendi.
Vodáci majú zatiaľ prísľuby z viacerých strán, že ich nekomerčný projekt s využitím aj ako rekreačná zóna pre voľnočasové aktivity širokých vrstiev dostane podporu v súboji s dravými developermi, ktorí už mali okolo Zemníka nakreslený rad štrnásťposchodových objektov novej obytnej zóny.
„Na brehu Zemníka plánujeme len ľahké stavby, celý areál bude skromný. Pôjde o cieľovú vežu, malú tribúnu a neveľkú lodenicu so sociálnymi zariadeniami. Najprv však treba vybudovať nevyhnutnú infraštruktúru,“ doplnil Bergendi.
Vodáci chcú postupovať na etapy a citlivo k okoliu. Na brehu Zemníka, ktorý je bližšie k Dunaju, dožičia pokoj rybárom, ktorí tam roky majú svoje miesta.
„Plánujeme im ponúknuť zorganizovať rybárske majstrovstvá sveta v niektorých disciplínach.“ Takúto skúsenosť si pochvaľujú v českých Račiciach.
Okrem kanoistov by mohli vodnú plochu Zemníka využívať na súťaže aj triatlonisti, či diaľkoví plavci.
Finančná náročnosť Národného centra sa odhaduje na 20 miliónov eur.
O investorov sa neboja
„Financie neočakávame iba od štátu. Ale verím, že vďaka atraktívnosti oddychovej zóny pre obyvateľov Bratislavy nebude núdza o investora,“ dodal Bergendi.
„Keďže máme kanál v prenájme, chceme ho využívať. Je možné, že v júni tam usporiadame kvalifikačné preteky,“ dodal športový riaditeľ zväzu rýchlostnej kanoistiky Filip Petrla.
Zimujú a hniezdia tam vtáky
Povodie Dunaja v okolí Bratislavy roky láka investorov.
BRATISLAVA. Jarovské rameno Dunaja, kde má vzniknúť aj Národné centrum pre rýchlostnú kanoistiku a veslovanie, láka viacerých developerov aj menších stavebníkov.
Minulý rok v susedstve budúceho areálu napríklad aktivisti a úradníci odkryli, že tam načierno vznikajú na brehoch rôzne čierne stavby pri hausbótoch.
Pár kilometrov hore po prúde zasa plánujú vybudovať veľkú zónu pre šport a rekreáciu Danubia park. Zahŕňať by mala aj akvapark, prístav či apartmánové domy.
Územie, kde má stáť Národné centrum rýchlostnej kanoistiky a veslárstva je v lokalite Dunajských luhov. Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti Birdlife Slovensko hovorí, že projekt by v súčasnej podobe mohol ohroziť vtáctvo.
„Kanoistické dráhy totiž zaberajú celú vodnú plochu, ktorú v zime využívajú veľké kŕdle zimujúceho vodného vtáctva, rovnako by ich to mohlo vyrušiť počas obdobia hniezdenia,“ vysvetľuje Ridzoň. Vtáky by podľa neho zrejme lokalitu museli opustiť.
Za príklad citlivých vodáckych projektov dáva Rakúsko. Ochranár navrhuje na vodnej ploche Zemník ponechať časť hladiny vtáctvu a obmedziť tam aktivity počas migrácie a v zimnom období.
„Ak by sa pri investícii akceptovali takéto pravidlá, nemusel by mať negatívny dosah na vtáctvo. Zatiaľ však tieto podmienky nespĺňa,“ dopĺňa.
(bk)
