Obyvatelia jednoizbových bytov pri Habánskom mlyne žijú v takomto ponižovaní už roky. Iste, prideľovanie bytov v Bratislave po páde komunizmu je príbehom podvodov, nezaslúžených zvýhodnení a ublížených na oboch stranách.
Niektorí vplyvní politici dostali byt v centre takmer zadarmo, iní aj nepolitici si ich mohli kúpiť za veľmi výhodné ceny.
Práve v centre mesta je mnoho krivých príkladov. Staromestská radnica hovorí, že chce svoj majetok spravovať hospodárne.
Byty v Starom Meste nenechá za babku ich dlhoročným obyvateľom, ktorí roky platili nájomné len pár korún.
V tom istom centre však potom tá istá radnica predáva kancelárie s veľkosťou bytov hlboko pod cenu súkromným firmám.
Prípad od Habánskeho mlyna nerieši staromestská radnica, ale magistrát. Staré Mesto len vydalo stavebné povolenie na prestavbu bytovky, hoci tam žijú ľudia.
Tvrdenia predchodcov o hospodárnom spravovaní majetku v tomto prípade prevzalo vedenie mesta.
Za normálnych okolností nie je dôvod, aby ľudia prišli k bývaniu takmer zadarmo a na úkor verejného blaha. Tu však k bytom zadarmo prišlo mesto.
A primátor tým ľuďom už pred dvadsiatimi rokmi sľúbil, že byty si budú môcť kúpiť. Zdalo by sa, že pred voľbami je čas plniť sľuby, hoci aj tie staré.
Čo je však v kampani viac – možnosť pochváliť sa novými mestskými bytmi alebo právo na bývanie pre zopár rodín, o ktorých takmer nikto nikdy nepočul?
