Laurinská brána dostala meno po kostole, zasvätenom sv. Laurincovi, ktorý pred ňou stál už v13. storočí. Na snímke archeologické vykopávky kostola spred tržnice na námestí SNP.
Severne od Pekárskej bašty na východnom konci Laurinskej ulice stála dôkladne opevnená a baštou posilnená Laurinská brána. Pozostávala z vonkajšej, strednej a vnútornej brány. Nad vnútornou bránou sa dvíhala galéria pokrytá šindľom. Bašta nebola veľmi vysoká, zdobila ju pozlátená guľa a zástavka s erbom. Na strednej bráne bol pripevnený obraz sv. Laurinca. Celý opevnený objekt bol značne vysunutý pred hradby. Obrannú silu brány zvyšovalo mocné predné opevnenie, takzvaný cvinger. Pred bránou stála búdka pre strážcov a žoldnierov. Vo vnútornej bráne bola umiestnená pracháreň a sklad kamenných gulí a vrhacích striel.
Prašná bašta stála južne od Michalskej brány a dobre ju vidieť z mosta Michalskej veže. Je zabudovaná do zadného traktu domu na Zámočníckej č. 11 a slúži na bývanie.
V blízkosti brány bola vodná nádrž, ktorá zásobovala priekopy vodou. Brána dostala meno po kostole, zasvätenom sv. Laurincovi, ktorý stál pred bránou už v 13. storočí. Po krvavej bitke pri Moháči (1526), keď sa k mestu blížili Turci, na rozkaz cisárskeho splnomocnenca grófa Salma a mestskej rady kostol zbúrali. Obávali sa, že z kostola za hradbami by nepriateľ úspešne mohol ostreľovať mesto. Kameňmi z kostola opevnili mestské hradby.
Dobová kresba Laurinskej brány od Karla Huga Precha.
V roku 1935 pri vykopávkach pred tržnicou na Námestí republiky (dnešné Námestie SNP) narazili archeológovia na základy kostola a zistili, že išlo o trojloďový chrám s desiatimi oltármi a dvoma vežami na juhozápadnom fronte. Hlavný portál kostola sa nachádzal na južnej strane. Susedný cintorín sa zachoval až do roku 1774. Tak ako z Rybárskej brány do Nového mesta, aj z Laurinskej brány viedol padací most cez mestskú priekopu na východne ležiace predmestie Donau-Neusiedl (dnešná Dunajská ulica). Istý čas údajne bola v zatuchnutých nízkych pivniciach pod bránou mučiareň.
Bašta, ktorá stála severným smerom najbližšie k Laurinskej bráne, bola štvorhranná Mäsiarska bašta, lebo jej obranu mal na starosti mäsiarsky cech. Stála ešte v roku 1732. Bašta sa spomína prvýkrát v roku 1434 pod názvom Fleischhackerturn hinder den Juden (Mäsiarska bašta za židmi). Ďalej nasledovali v opevnení smerom na sever dve polveže obrátené k dnešnému Námestiu SNP, ktoré nemali pre obranu väčší význam. Názov prvej sa nezachoval, druhá sa volala Kráľovská alebo Židovská veža. Potom nasledovala polveža, označená ako Veža za kláštorom, a napokon Prašná bašta, ktorá dodnes stojí. Stála asi šesťdesiat stôp južne od Michalskej brány a dosť dlho ju volali Nová bašta. Túto baštu dobre vidieť z mosta Michalskej veže. Je zabudovaná do zadného traktu domu na Zámočníckej č. 11 a slúži na bývanie. V tejto bašte uchovávali mestský pušný prach.
(Nabudúce Michalská brána.)
Úryvok z knihy Karl Benyovszky: Prechádzka starým Prešporkom. Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT
