á a kvetinová záhrada sa rozšírila na záhradníctvo, ktorému dali meno podľa manželky grófa – Stephaneum. Už v roku 1912 vychádzal štyrikrát ročne katalóg s ponukou ovocných, listnatých a ihličnatých okrasných stromov, krov a rastlín. Ponuka mala vyše sto strán. Manželia boli bigotnými katolíkmi a žili vzorovým manželstvom. Štefánia nechala cez 1. svetovú vojnu v čeľadinci zriadiť nemocnicu a robila hlavnú sestru.
Manželstvom sa gróf dostal do významného sedmohradského rodu a princezná bola na svoj pôvod hrdá. V kaštieli až do svojho odchodu zachovávala zvyky dvorného ceremoniálu. V čase, keď sa končila druhá svetová vojna, mala grófka veľký strach z Červenej armády. „Mala vtedy už vyše osemdesiat rokov. Raz povedala mojej mame, ktorá jej robila komornú, že vidí v izbe Američanov. Tak veľmi dúfala, že Rusi neprídu,“ hovorí kronikár z Rusoviec Jozef Malinerič.
Pred príchodom Červenej armády Lónyayovci odišli do kláštora benediktínov v Panónhalme, kde ich cirkevníci aj pochovali. Pred odchodom do vínnych pivníc, kde skladovali 200- až 300-ročné vína, poskrývali a zamurovali rodinný porcelán a vzácne zariadenie. Vojaci si však čerstvo zamurovanú pivnicu všimli. Tri dni sa potom v lónyayovských pivniciach svietilo, pilo a rozbíjal sa drahý porcelán.
INGRID DROZDÍKOVÁ
