Aj o pozemky pod novou výstvabou rodinných domov v Rusovciach sa súdi rád Benediktínov. Pozemky získal dedičstvom po manželoch Lónyayovcoch. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Veľké bilboardy pred a za Rusovcami upozorňujú na predaj domov v tejto lokalite. Cena domov sa pohybuje od 2,8 milióna korún. Do tohto územia má vstúpiť nový investor, ktorý chce postaviť ešte ďalšie domy. Pozemky pod existujúcimi aj budúcimi domami však nemajú istého vlastníka, i keď ich investori legálne odkúpili.
Takmer dvetisíc hektárov pôdy odkázali v roku 1944 manželia Elemír a Štefánia Lónyayovci cirkevnému rádu benediktínskej cirkevnej spoločnosti v Panónhalme v Maďarsku. Nová rodinná zástavba dnes stojí na mieste bývalého záhradníctva Lónyayovcov, ktoré vtedy volali Stephanum. Do dedičstva patrí aj kaštieľ, ktorý už desať rokov opravuje úrad vlády, tiež park.
Archivár Rusoviec Jozef Mallinerits má v archívoch kópie testamentu, ktorým manželia Lonyayovci odkázali rádu celý svoj hnuteľný aj nehnuteľný majetok.
Rád vedie súdne spory o vlastníctvo so štátom, ale aj s viac ako stovkou súkromných vlastníkov. Ešte predtým, ako sa začal domáhať dedičstva, boli totiž Lónyayovské majetky najprv zoštátnené a potom sa rozpredali súkromným osobám a firmám. Na liste vlastníctva má cirkev iba trojuholník vo výmere 11-tisíc metrov štvorcových v areáli rusoveckého parku. Tento pozemok bol zapísaný na list vlastníctva asi pred dvomi rokmi, keď notár potvrdil dedičstvo. Úrad vlády sa o tom dozvedel až po zápise do katastra. Súdny spor, ktorý dnes štát a dediči vedú je dôvodom, prečo Úrad vlády do parku a kaštieľa investovať nechce.
Elemér a Štefánia umreli do dvoch rokov od spísania testamentu, keď Rusovce patrili ešte k Maďarsku.
V roku 1947 dedinu podľa Parížskej dohody pričlenili k Československej republike, vraj aby malo hlavné mesto aj predmestie. V časoch znárodňovania po roku 1948 zhabali aj majetok Lónyayovcov, hoci nárok na dedičstvo vznikol v čase, kým Rusovce boli maďarské. Z tohto dôvodu by sa naň nemali vzťahovať ani Benešove dekréty.
Po znárodnení boli majetky vlastníctvom štátneho majetku. Neskôr pozemky v okolí bývalého záhradníctva Slovenský pozemkový fond vydal v rámci reštitúcií trom sestrám, ktoré nemali trvalé bydlisko v Bratislave. Ako sme sa od riaditeľky regionálneho odboru pozemkového fondu Márie Ondrušovej dozvedeli, nehnuteľnosti na území dnešnej rodinnej zástavby si reštituenti vytipovali cez svojho právneho zástupcu.
Pretože v pozemkovo-knižnej vložke bol uvedený vlastník – Čs. štát v správe Štátneho majetku v Rusovciach, fond im pozemky v rámci reštitúcie vydal.
Po vydaní reštitúcie v priebehu jedného dňa kúpila pozemky súkromná firma, neskôr prešli do rúk nového vlastníka a znovu sa predali. Množstvo vlastníkov zneprehľadňuje súdny spor, ktorý trvá už od roku 1996. Rád totiž musí všetkých vlastníkov vyhľadávať cez katastrálny úrad. Ak súd rozhodne, že pozemky patria cirkvi, súkromníci a firmy, ktoré ich kúpili, sa budú musieť s rádom vysporiadať dohodou.
(dro)
