BRATISLAVA. Nikaragujčan s indiánskymi koreňmi Miguel Méndez je v Bratislave známy najmä milovníkom latinskoamerického tanca. Na Slovensko prišiel ako študent v roku 1985.
Prvý tanečný súbor zo študentov z Latinskej Ameriky založil v novembri 1985. Hovorí, že zo sebeckých dôvodov. „Chýbala mi tu atmosféra, veselosť a pestrosť Latinskej Ameriky.“
Po revolúcii väčšina tanečníkov zo súboru odišla za hranice. Miguel aj so svojou slovenskou priateľkou v internátoch v Mlynskej doline založil tanečnú skupinu so slovenskými tanečníkmi.
Prvú skúšku zvolal pod názvom vtedy populárneho štýlu technotronik. Bál sa totiž, že by na ňu inak nikto neprišiel.
Mení Slovákov
„Nikto vtedy nevedel, čo to latino tanec je,“ vysvetľuje. Nakoniec prišlo veľa záujemcov a neotočili sa ani potom, ako priznal iný druh tanca. Dnes už v tanečnej škole vychováva siedmu generáciu tanečníkov.
„Latino na Slovensku chýbalo, podarilo sa ho tu presadiť a bude pokračovať aj bezo mňa,“ hovorí. Vlastné súbory založilo v Bratislave už štrnásť z Miguelových žiakov.
Po štúdiu diplomacie na vysokej škole sa chcel Miguel vrátiť do Nikaraguy. „Mal som diplom z Európy a chcel som ísť pracovať na naše ministerstvo zahraničných vecí.“
Do Bratislavy sa v hudbe presídlil kus BretónskaČítajte
Vtedy však prebehla v Nikarague revolúcia a diplom zo socialistického Slovenska zrazu nemal takmer žiadnu cenu.
„Nevedel som, kam ďalej. Promoval som v roku 1991 a moje dieťa, súbor Latino Flash, malo už dva roky. Tak som tu ostal. Celé mi to vlastne nahralo do kariet.“
Na Slovensku napriek tomu, že sa mu tu veľa vecí nepáči, žije dodnes. „Mám rád výzvy,“ hovorí. Otvorene kritizuje neúctu mužov k ženám, túžbu ľudí po majetku, ich pasivitu, ale aj politiku či korupciu.
„Problémom tohto národa je, že ľudia nepovedia, čo ich trápi. Majú potom zbytočne stres, lebo nie sú úprimní, ale všetko potláčajú,“ myslí si.
„Nechcem vyznieť negativisticky, milujem Slovensko a tento národ. Občas sa len cítim bezmocný a smutný,“ dodáva.
Utekal pred vojnou
V Nikarague bola v čase Miguelovho odchodu vojna. S rodinou sa musel skrývať pred bombardovaním, pred vlastnými očami mu zabili strýka aj psa. Spomedzi tisícok uchádzačov dostal miesto v študijnom programe a odišiel študovať do Európy.
