Článok pokračuje pod video reklamou
Bratislavčania moslimov nepoznajú. Aj na šatku niekedy reagujú pobúrením. Niektorých vyhnala vojna, iní študujú.
BRATISLAVA. „Aj ja som Slovák,“ kričal predavač kebabu na vyholeného mladíka, ktorý mu z druhej strany pultu nadával do „cudzákov“. Bratislava ešte nevie úplne prijať, že tu žijú aj moslimovia.
Ukázal to aj internetový žart o tom, že na Kamennom námestí majú postaviť mešitu. Hoci šlo o očividnú hlúposť, stovky ľudí začali vystríhať pred inváziou moslimov do Bratislavy.
„Stalo sa mi aj to, že v autobuse na mňa kričali, kde máš bombu. Ale už je to lepšie,“ rozpráva 28-ročná Bratislavčanka, ktorá pred desiatimi rokmi konvertovala na islam. Už sa nehanbí nosiť na verejnosti a do práce šatku, otázok však neubúda. Aj preto nechce zverejniť svoje meno.
„Máme tu dve mešity, ale nie sú to oficiálne mešity, nazvime ich modlitebne,“ hovorí o miestach pre modlitby, kde sa stretávajú moslimovia každý piatok, dievčatá aj v sobotu. Pravidlá podľa nej nie sú prísne. „Beriem to skôr ako manuál na život.“
Slovák z Ankary
“V autobuse na mňa kričali, kde mám bombu. Ale už je to lepšie.
„
Osman Gedik vlastní v Bratislave reštauráciu s kebabom a inými blízkovýchodnými jedlami. Prišiel sem z tureckej Ankary v roku 1994 spolu s manželkou a pracoval osemnásť rokov na veľvyslanectve svojej krajiny.
„Bratislava, to je taká veľká dedina. Je tu málo ľudí a pokoj,“ smeje sa. „Aj keď mi niekedy chýba teplejšie počasie a naše turecké more, je to tu dobré, mám to tu rád,“ vraví.
Pred piatimi rokmi si na Obchodnej ulici otvoril reštauráciu a medzitým išiel do dôchodku. Hovorí, že ľudia sú tu milí a ešte nemal problém preto, že je Turek.
V Bratislave žije odhadom predsedu Islamskej nadácie na Slovensku Mohamada Hasnu vyše dvetisíc moslimov. Nedá sa však podľa neho hovoriť o jednotnej a uzatvorenej komunite. „Pochádzajú z rozdielnych prostredí na to, aby mohli fungovať ako jeden celok,“ vraví.
„Vieme si sadnúť za jeden stôl, ale za určitú hranicu sa jednoducho nedá ísť. Sú to úplne iné kultúry, jeden je Arab, druhý je Afganec, tretí Turek, ďalší prišiel z Afriky,“ hovorí aj Gedik.
Bratislava je poslednou jednou z posledných európskych metropol (opravené), ktorá nemá mešitu. Stretávajú sa tu však v dvoch modlitebniach.
Nie všetci z nich sú aj praktizujúcimi veriacimi. „No pochopiteľne, keď prídu do zahraničia, tak si uvedomujú svoje korene. Rovnako, ako aj Európan,“ vraví docent Attila Kovács z Katedry porovnávacej religionistiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Mešity alebo modlitebne tak vo všeobecnosti často vyhľadajú aj preto, aby sa stretli s ľuďmi z podobného prostredia.
„Bratislava, to je taká veľká dedina. Je tu málo ľudí a pokoj,“ smeje sa majiteľ reštaurácie s kebabom. (zdroj: SME - Gabriel Kuchta)Lekári a technici
Kovács si myslí, že typický moslim ako predavač kebabu je viac spoločenským stereotypom než pravdou.
Mnohí moslimovia do Bratislavy chodia za vzdelaním a prácou, iných sem vyhnala vojna. Bolo to tak aj pri jednom zo zamestnancov v Gedikovej reštaurácii. Pred niekoľkými rokmi sem prišiel z Afganistanu.
„Začalo sa to rôznymi výmennými programami medzi Československom a blízkovýchodnými krajinami. Posledných päťdesiat rokov sem chodia študovať najmä lekárske a technické vedy,“ vraví Kovács. „Je to tu lacné a spoľahlivé. Za socializmu dostávali zahraniční študenti rôzne štipendiá.“
