SME

Je ich dvetisíc a nepredávajú len kebaby. Moslimovia v Bratislave

Moslimská modlitba nepotrebuje špeciálne miesto. Stačí koberček a byť otočený smerom na juhovýchod - na Mekku. Povinná je piatková poludňajšia modlitba. Ženy nemajú povinnosť modliť sa v mešite. Môžu sa pomodliť aj doma. Pred modlitbou sa treba umyť, ženy sú celé zahalené a muži aspoň po kolená. (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)
Je ich dvetisíc a nepredávajú len kebaby. Moslimovia v Bratislave

Bratislavčania moslimov nepoznajú. Aj na šatku niekedy reagujú pobúrením. Niektorých vyhnala vojna, iní študujú.

BRATISLAVA. „Aj ja som Slovák,“ kričal predavač kebabu na vyholeného mladíka, ktorý mu z druhej strany pultu nadával do „cudzákov“. Bratislava ešte nevie úplne prijať, že tu žijú aj moslimovia.

Ukázal to aj internetový žart o tom, že na Kamennom námestí majú postaviť mešitu. Hoci šlo o očividnú hlúposť, stovky ľudí začali vystríhať pred inváziou moslimov do Bratislavy.

„Stalo sa mi aj to, že v autobuse na mňa kričali, kde máš bombu. Ale už je to lepšie,“ rozpráva 28­-ročná Bratislavčanka, ktorá pred desiatimi rokmi konvertovala na islam. Už sa nehanbí nosiť na verejnosti a do práce šatku, otázok však neubúda. Aj preto nechce zverejniť svoje meno.

„Máme tu dve mešity, ale nie sú to oficiálne mešity, nazvime ich modlitebne,“ hovorí o miestach pre modlitby, kde sa stretávajú moslimovia každý piatok, dievčatá aj v sobotu. Pravidlá podľa nej nie sú prísne. „Beriem to skôr ako manuál na život.“

Slovák z Ankary

V autobuse na mňa kričali, kde mám bombu. Ale už je to lepšie.

Osman Gedik vlastní v Bratislave reštauráciu s kebabom a inými blízkovýchodnými jedlami. Prišiel sem z tureckej Ankary v roku 1994 spolu s manželkou a pracoval osemnásť rokov na veľvyslanectve svojej krajiny.

„Bratislava, to je taká veľká dedina. Je tu málo ľudí a pokoj,“ smeje sa. „Aj keď mi niekedy chýba teplejšie počasie a naše turecké more, je to tu dobré, mám to tu rád,“ vraví.

Pred piatimi rokmi si na Obchodnej ulici otvoril reštauráciu a medzitým išiel do dôchodku. Hovorí, že ľudia sú tu milí a ešte nemal problém preto, že je Turek.

V Bratislave žije odhadom predsedu Islamskej nadácie na Slovensku Mohamada Hasnu vyše dvetisíc moslimov. Nedá sa však podľa neho hovoriť o jednotnej a uzatvorenej komunite. „Pochádzajú z rozdielnych prostredí na to, aby mohli fungovať ako jeden celok,“ vraví.

„Vieme si sadnúť za jeden stôl, ale za určitú hranicu sa jednoducho nedá ísť. Sú to úplne iné kultúry, jeden je Arab, druhý je Afganec, tretí Turek, ďalší prišiel z Afriky,“ hovorí aj Gedik.

Bratislava je poslednou jednou z posledných európskych metropol (opravené), ktorá nemá mešitu. Stretávajú sa tu však v dvoch modlitebniach.

Nie všetci z nich sú aj praktizujúcimi veriacimi. „No pochopiteľne, keď prídu do zahraničia, tak si uvedomujú svoje korene. Rovnako, ako aj Európan,“ vraví docent Attila Kovács z Katedry porovnávacej religionistiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Mešity alebo modlitebne tak vo všeobecnosti často vyhľadajú aj preto, aby sa stretli s ľuďmi z podobného prostredia.

Lekári a technici

Kovács si myslí, že typický moslim ako predavač kebabu je viac spoločenským stereotypom než pravdou.

Mnohí moslimovia do Bratislavy chodia za vzdelaním a prácou, iných sem vyhnala vojna. Bolo to tak aj pri jednom zo zamestnancov v Gedikovej reštaurácii. Pred niekoľkými rokmi sem prišiel z Afganistanu.

„Začalo sa to rôznymi výmennými programami medzi Československom a blízkovýchodnými krajinami. Posledných päťdesiat rokov sem chodia študovať najmä lekárske a technické vedy,“ vraví Kovács. „Je to tu lacné a spoľahlivé. Za socializmu dostávali zahraniční študenti rôzne štipendiá.“

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3DR2 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3DR2 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Vyleje sa v Bratislave Dunaj ako pred piatimi rokmi?

Seina v Paríži zaplavila okolie Eiffelovky, hladiny riek v Nemecku a Rakúsku nebezpečne stúpli tiež.

Schody pri Eurovei, na ktorých zvyknú ľudia oddychovať, sú zatarasené pre vysokú hladinu Dunaja.

Akú kvalitu života ponúka Bratislava a jej okolie? Video

Desať krátkych filmov predstavuje zaujímavosti Bratislavskej župy cez príbehy miestnych obyvateľov. Zároveň slúžia ako pozvánky na tieto tak trochu zvláštne miesta.

Lucie Meisnerová.

Dočká sa hlavná stanica komplexnej prestavby?

Do leta pribudne na stanici nová čakáreň a pod nástupiskami tunel, z ktorého bude viesť na každé nástupisko výťah.

Bratislava hlavná stanica.

Za sódovku vďačíme aj benediktínovi Jedlíkovi

Bratislava mala a aj má kvalitnú pitnú vodu. S našim mestom však súvisí aj sódová voda. Študoval tu Štefan Anián Jedlík, ktorý vypracoval metódu jej výroby.

Historický areál pitného zdroja pre Bratislavu na ostrove Sihoť.

Nesrovnal chce Bratislavčanom zjednodušovať život cez aplikácie

Primátor láka veľké firmy, aby skrášlili Bratislavu.

Ivo Nesrovnal.

Bratislava bola po Francúzsku druhým miestom, kde sa vyrábalo šampanské

Perlivý mok z prešporských pivníc si obľúbila uhorská smotánka a prerazil aj medzi elitou v cisárskom meste Viedeň.

Firma na výrobu šumivého vína v Prešporku vznikla v roku  1825. Ilustračné foto.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop