SME

Je ich dvetisíc a nepredávajú len kebaby. Moslimovia v Bratislave

Je ich dvetisíc a nepredávajú len kebaby. Moslimovia v Bratislave

Bratislavčania moslimov nepoznajú. Aj na šatku niekedy reagujú pobúrením. Niektorých vyhnala vojna, iní študujú.

[content type="longread-pos" pos="full"]

Bratislavčania moslimov nepoznajú. Aj na šatku niekedy reagujú pobúrením.
Niektorých vyhnala vojna, iní študujú medicínu či techniku.

[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/0/71/7166040/ba-0411-001f-moslimka.rw.jpg" author="" longread-pos="full"]Moslimská modlitba nepotrebuje špeciálne miesto. Stačí koberček a byť otočený smerom na juhovýchod - na Mekku. Povinná je piatková poludňajšia modlitba. Ženy nemajú povinnosť modliť sa v mešite. Môžu sa pomodliť aj doma. Pred modlitbou sa treba umyť, ženy sú celé zahalené a muži aspoň po kolená.
Foto: SME - Gabriel Kuchta[/content]

[content type="fb" stype="fanpage" render-type="longread" url="https://www.facebook.com/bratislava.sme.sk"][/content]

BRATISLAVA. „Aj ja som Slovák,“ kričal predavač kebabu na vyholeného mladíka, ktorý mu z druhej strany pultu nadával do „cudzákov“. Bratislava ešte nevie úplne prijať, že tu žijú aj moslimovia.

Ukázal to aj internetový žart o tom, že na Kamennom námestí majú postaviť mešitu. Hoci šlo o očividnú hlúposť, stovky ľudí začali vystríhať pred inváziou moslimov do Bratislavy.

„Stalo sa mi aj to, že v autobuse na mňa kričali, kde máš bombu. Ale už je to lepšie,“ rozpráva 28­-ročná Bratislavčanka, ktorá pred desiatimi rokmi konvertovala na islam. Už sa nehanbí nosiť na verejnosti a do práce šatku, otázok však neubúda. Aj preto nechce zverejniť svoje meno.

„Máme tu dve mešity, ale nie sú to oficiálne mešity, nazvime ich modlitebne,“ hovorí o miestach pre modlitby, kde sa stretávajú moslimovia každý piatok, dievčatá aj v sobotu. Pravidlá podľa nej nie sú prísne. „Beriem to skôr ako manuál na život.“

Slovák z Ankary

[content type="citation"]V autobuse na mňa kričali, kde mám bombu. Ale už je to lepšie[/content]

Osman Gedik vlastní v Bratislave reštauráciu s kebabom a inými blízkovýchodnými jedlami. Prišiel sem z tureckej Ankary v roku 1994 spolu s manželkou a pracoval osemnásť rokov na veľvyslanectve svojej krajiny.

„Bratislava, to je taká veľká dedina. Je tu málo ľudí a pokoj,“ smeje sa. „Aj keď mi niekedy chýba teplejšie počasie a naše turecké more, je to tu dobré, mám to tu rád,“ vraví.

Pred piatimi rokmi si na Obchodnej ulici otvoril reštauráciu a medzitým išiel do dôchodku. Hovorí, že ľudia sú tu milí a ešte nemal problém preto, že je Turek.

V Bratislave žije odhadom predsedu Islamskej nadácie na Slovensku Mohamada Hasnu vyše dvetisíc moslimov. Nedá sa však podľa neho hovoriť o jednotnej a uzatvorenej komunite. „Pochádzajú z rozdielnych prostredí na to, aby mohli fungovať ako jeden celok,“ vraví.

„Vieme si sadnúť za jeden stôl, ale za určitú hranicu sa jednoducho nedá ísť. Sú to úplne iné kultúry, jeden je Arab, druhý je Afganec, tretí Turek, ďalší prišiel z Afriky,“ hovorí aj Gedik.

Bratislava je poslednou jednou z posledných európskych metropol (opravené), ktorá nemá mešitu. Stretávajú sa tu však v dvoch modlitebniach.

Nie všetci z nich sú aj praktizujúcimi veriacimi. „No pochopiteľne, keď prídu do zahraničia, tak si uvedomujú svoje korene. Rovnako, ako aj Európan,“ vraví docent Attila Kovács z Katedry porovnávacej religionistiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Mešity alebo modlitebne tak vo všeobecnosti často vyhľadajú aj preto, aby sa stretli s ľuďmi z podobného prostredia.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/0/71/7166040/kebab.jpg" author=""]„Bratislava, to je taká veľká dedina. Je tu málo ľudí a pokoj,“ smeje sa majiteľ reštaurácie s kebabom. Foto: SME - Gabriel Kuchta[/content]

Lekári a technici

Kovács si myslí, že typický moslim ako predavač kebabu je viac spoločenským stereotypom než pravdou.

Mnohí moslimovia do Bratislavy chodia za vzdelaním a prácou, iných sem vyhnala vojna. Bolo to tak aj pri jednom zo zamestnancov v Gedikovej reštaurácii. Pred niekoľkými rokmi sem prišiel z Afganistanu.

„Začalo sa to rôznymi výmennými programami medzi Československom a blízkovýchodnými krajinami. Posledných päťdesiat rokov sem chodia študovať najmä lekárske a technické vedy,“ vraví Kovács. „Je to tu lacné a spoľahlivé. Za socializmu dostávali zahraniční študenti rôzne štipendiá.“

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Nesrovnal zvoláva petičný výbor a chce opätovné hlasovanie o hazarde

Primátor hlasovanie označil za pošliapanie názoru 136 139 Bratislavčanov.

Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.

Hazard v Bratislave ostáva, jeho zákaz neprešiel Video

Poslanci bratislavského mestského zastupiteľstva neskoro večer odmietli podporiť všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by zakázalo hazard.

Takzvané výherné automaty sú stále doplnkom mnohých podnikov.

Hlavné mesto nedodržiava pravidlá, ktoré si samo nastavilo

Občianskym rozpočtom sa podľa odborníkov magistrát s Bratislavčanmi iba zahráva a nespĺňa to, čo by mal.

Magistrát hlavného mesta.

Bratislavčania rozhodnú o budúcej podobe Kamenného námestia

O budúcej podobe Kamenného námestia sa diskutuje už viac ako desať rokov, mesto má teraz nový plán.

Ftáčnik bytovku na Jašíkovej nepovolil, Nesrovnal áno

Miestni obyvatelia by v Ružinove namiesto bytovky uvítali radšej parkovací dom alebo planetárium.

Bývalú budovu Všeobecnej úverovej banky prestaval stavebník Cresco Ružinov na polyfunkčný dom Prima Park I so 48 bytmi. Plánuje výstabu aj druhej etapy.

Pracovníčku novomestského úradu chytili pri preberaní úplatku

Na miestnom úrade v mestskej časti Nové Mesto dochádzalo ku korupcii.

ilustračné
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop