Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Úsek Bratislava - Dunajská Lužná bude pravdepodobne prvým vybudovaným úsekom rýchlostnej komunikácie R7.
Odkloní dopravu z obcí Rovinka a Dunajská Lužná, a tým značne odbremení extrémne preťaženú cestu I/63.
Ako na dnešnej tlačovej besede informoval predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo i podpredsedníčka BSK Alžbeta Ožvaldová, už je vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby rýchlostnej cesty R7 Bratislava Dunajská Lužná.
V tejto súvislosti ocenili spoluprácu medzi krajom, hlavným mestom, rezortným ministerstvom dopravy a Národnou diaľničnou spoločnosťou.
Uprednostnili variant, ktorý ide poza Slovnaft
Predstavitelia kraja pripomenuli, že juhovýchodný privádzač do Bratislavy v smere od Šamorína je postihnutý dopravnými zápchami, keď po ceste prejde denne okolo 27.000 vozidiel. Rýchlostná komunikácia R7 by preto v značnej miere odbremenila dopravu na tomto ťahu.
Pôvodne boli uvažované tri varianty trasovania tohto úseku - všetky s dĺžkou okolo 7 kilometrov. Preferovaný variant A má navrhnutú dĺžku 7,040 kilometra a pre jeho funkčnosť musí byť vybudovaná diaľnica D4 v dĺžke minimálne 3,560 km smerom od Jaroviec.
Na telese rýchlostnej cesty sa majú nachádzať dva mosty s celkovou dĺžkou 152 metrov. Nad telesom cesty sa plánuje päť mostov v celkovej dĺžke 356 metrov.
Tento variant má odhadované stavebné náklady vo výške 225 miliónov eur a celý projekt spolu s nultým diaľničným obchvatom až 1,5 miliardy eur.
"V rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie bol uprednostnený ten variant výstavby cesty, ktorý ide poza Slovnaft. Obíde tak Podunajské Biskupice. Zároveň je tento variant aj mestsky najpríťažlivejší a najviac spĺňa podmienky pre životné prostredie," povedal Frešo.
Zároveň pripomenul, že dôležitou súčasťou výstavby R7 bude aj vybudovanie D4. "To je projekt, ktorý by výrazne napomohol tomu, aby sa autá nepohybovali v širokom centre Bratislavy, ale po vonkajších mestských okruhoch. Záleží to všetko od toho, koľko financií bude mať k dispozícii štát, aký sa nájde model na financovanie D4 samotnej," dodal Frešo.
Rýchlostnú cestu R7 plánovali už v 90. rokoch
Ministerstvo dopravy považuje spôsob financovania výstavby úsekov D4 a R7 zo súkromných zdrojov za jedinú reálnu možnosť.
Dôvodom je nedostatok peňazí v štátnom rozpočte a obmedzené možnosti využitia eurofondov v bratislavskom regióne. Alternatívami by mal byť PPP projekt alebo angažovanie sa budúceho koncesionára.
Dopravná situácia medzi Bratislavou a Dunajskou Lužnou je už roky neúnosná, zápchy sťažujú dochádzku do zamestnania a škôl.
Nedávne trojpruhové rozšírenie cesty Svornosti starostovia obcí Rovinka aj Dunajská Lužná privítali, no zhodujú sa, že bez výstavby rýchlostnej cesty R7 je to len dočasné riešenie.
Rýchlostná cesta R7 bola zamýšľaná už v 90. rokoch. Jej projektová príprava bola schválená vládou Slovenskej republiky ešte 26. júna 2003.
V októbri 2005 bola vypracovaná komplexná technická štúdia a ďalej nasledovalo vypracovávanie podkladov a variantných riešení trasovania jednotlivých úsekov pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
