RATISLAVA/BRUSEL. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) chce naplno využiť takzvanú geografickú flexibilitu, ktorá umožňuje prístup k financovaniu zo strany EÚ pre projekty mimo oprávneného územia. Uviedol to dnes po zasadnutí Výboru regiónov v Bruseli predseda BSK Pavol Frešo.
Pripomenul, že Bratislavský kraj sa radí medzi viac rozvinuté regióny Európskej únie, a preto má limitovanú oprávnenosť čerpať prostriedky z eurofondov. Keďže sa v rámci nového programového obdobia 2014 - 2020 počítalo s 15-% geografickou flexibilitou, ktorá umožňuje financovať projekty mimo oprávneného územia, treba podľa neho túto šancu využiť.
Okrem Slovenska chcú túto "barličku" uplatniť aj Česi a Maďari.
Chcú jednoduchšie čerpanie
Frešo uviedol, že uvedenou problematikou sa zaoberal aj Výbor Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj (REGIO) na svojom ostatnom zasadnutí, ktorému predsedala poľská europoslankyňa a bývalá eurokomisárka pre regionálny rozvoj Danuta Hübnerová.
Podľa predsedu BSK spoločné chápanie flexibility má zohľadňovať potreby regiónov hlavných miest ako významných rozvojových pólov krajín. V súčasnosti na túto tému prebieha v rámci Európskej komisie (EK) diskusia - o výklade flexibility medzi kategóriami regiónov.
Stály predstaviteľ SR pri EÚ Ivan Korčok upozornil, že reštriktívny výklad tejto flexibility by mohol mať negatívny dopad na viaceré operačné programy (OP) Slovenska aj na Bratislavský kraj. Ako dodal, so slovenskou diplomaciou za zachovanie flexibility spoločne lobujú aj maďarská a česká delegácia.
"Chceme sa sústrediť na zjednodušenie čerpania pre priority Slovenska, ktoré zabezpečia jeho ekonomický rast. Sú to najmä investície do výskumu a inovácií," povedal Frešo. Zároveň upozornil na fakt, že EK vo svojich špecifických odporúčaniach pre SR zdôraznila potrebu investícií do výskumu a inovácií.
Aj následky klimatických zmien
Slovensko v návrhu Partnerskej dohody plánuje využiť flexibilitu predovšetkým v programe Výskum a inovácie. Vyše 50 % všetkých vedeckovýskumných kapacít je totiž koncentrovaných práve v BSK, preto by malo použitie flexibility v tomto regióne významný dopad na celé Slovensko.
OP Kvalita životného prostredia zas plánuje BSK využiť na financovanie opatrení proti následkom zmeny klímy.
"Naším partnerom sú vedeckovýskumné inštitúcie a vysoké školy, ktoré sú motorom výskumu, vývoja a inovácií na Slovensku. V prípade, že by im nebolo umožnené uchádzať sa o podporu štrukturálnych fondov, ktorú im zaisťuje 15-% flexibilita, Slovensko nenaplní svoje záväzky v oblasti výskumu a inovácie a hospodárskeho rastu,"spresnil predseda BSK.
Exekutíva EÚ navrhuje prerátavanie alokácie na princípe pro-rata, pričom je takmer nemožné pro-rata podiel vypočítať, keďže adaptačné opatrenia proti zmene klímy, vedeckovýskumné projekty, rozvoj administratívnych kapacít a projekty E-governmentu sú koncentrované v BSK s dopadom na celé Slovensko.
Podľa Freša uplatnenie princípu pro-rata by pre BSK znamenalo ďalšie zníženie už aj tak limitovanej alokácie, ktorá by sa musela rozdeliť na čisto sektorové a regionálne priority, a v prípade, že by bol zavedený, zlé výsledky v ostatných slovenských regiónoch by negatívne ovplyvnili aj výsledky Bratislavského kraja.
