BRATISLAVA. Múzeum dopravy v Bratislave sprístupnilo verejnosti ďalšiu humoristickú výstavu venovanú doprave.
Pod názvom "Hlavne autom, vlakom a raketou menej" približuje kresby popredných slovenských karikaturistov, ktoré boli v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia uverejnené v satiricko-humoristickom časopise Roháč.
Dostupnejšia automobilová doprava inšpirovala
"V tom období nastúpila nová generácia autorov. Mnohí z nich sa venovali doprave okrajovo, ale ich obrázky si zaslúžia, aby aj po rokoch boli pripomenuté nielen ako dokument doby, ale i ako trvalá hodnota našej karikatúry.
To bolo v čase po eufórii v šesťdesiatych rokov, ktorá sa rozplynula v následnej normalizácii. No jeden nedostižný sen ľudí sa začal plniť autá boli dostupnejšie a niekoľkoročné poradovníky sa stávali minulosťou. To bola aj veľká inšpirácia pre vtipnú výtvarnú tvorbu," povedal na utorkovej vernisáži kurátor výstavy Fero Jablonovský.
Autá sa stali nielen prepravným pomocníkom svojim majiteľom, ale ich aj obmedzovali. Vodiči museli dodržiavať dopravné značky, mať lekárničky či bezpečnostné pásy.
To spolu s prepchatými cestami, autoškolami, autoservismi, motorestmi, odťahovou službou či vrakoviskami áut a iným zhoršovaním životného prostredia boli námety pre vtipné zobrazenie.
S tým súvisí i vlaková a autobusová hromadná preprava cestujúcej verejnosti, jej meškanie, čistota a iné postrehy výtvarníkov.
Pozrieť si môžte kresby aj animované filmy
Svojským pohľadom to zaznamenali Viktor Kubal, Dana Zacharová, Jozef Schek, Fedor Vico, Ivan Popovič, Koloman Leššo, Ľubomír Kotrha, Bobo Pernecký, Kazo Kanala, Marián Bachratý, Svetozár Mydlo, celkove 21 karikaturistov. Výstavu sprevádza nonstop video s krátkymi Kubalovými filmami Jano vo vlaku, Minútky Autá a inými.
Nová expozícia nadväzuje na predchádzajúcu s rovnakým názvom, avšak zo šesťdesiatych rokov, ktoré zostanú navždy v dejinách ľudstva očarujúcim obdobím. Začiatkom desaťročia obletel Zem prvý kozmonaut a koncom toho istého desaťročia pristáli ľudia na Mesiaci.
Obyčajní našinci pritom s ťažkosťami cestovali do práce preplnenými špinavými a meškajúcimi vlakmi. Snívali o vlastnom aute a ak sa im ho podarilo získať, bol to pre nich, napriek povinnému ateizmu, milovaný bôžik, na ktorého oltár obetovali takmer všetko.
Súčasne s historicky neodvratne sa blížiacim komunizmom verili, že onedlho si každý bude lietať vlastnou raketou, kam sa mu zachce.
Obidve výstavy vtipne spája expozícia kufrov, tašiek a ďalších osobných dopravných potrieb. Na peróne múzea je ďalšia karikaturistická dopravná výstava.
Tam sa možno zasmiať na nápadoch Laca Tormu o neobmedzených podobách vlakových koľajníc či tuneloch a iných dopravných stavbách v rôznom teréne.
