BRATISLAVA. Od oslobodenia hlavného mesta Slovenska Bratislavy uplynie v piatok 4. apríla 69 rokov. V bojoch o Bratislavu zahynulo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov.
Počas bojov zhorelo a bolo poškodených viacero budov, ale oproti iným zničeným mestám neboli tieto škody také výrazné.
Koncom marca 1945 mesto vo veľkej miere opúšťali profašistickí príslušníci Hlinkovej gardy a Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
Pronemecká vládna reprezentácia vojnovej Slovenskej republiky sa spolu s prezidentom Jozefom Tisom a úradmi presídlila do Holíča a neskôr utiekla do Rakúska.
Fašisti rabovali a zničili most
V prvých aprílových dňoch roku 1945 sa prestalo pracovať v úradoch a vo fabrikách. Nefungovala mestská hromadná doprava a 2. apríla toho roku zostalo mesto bez dodávok elektriny a plynu.
Dunenie kanónov avizovalo blížiaci sa front. Fašistické vojská vyrabovali významnejšie továrne, zničili most Milana Rastislava Štefánika na mieste, kde neskôr Červená armáda postavila Starý most, ktorý je v tomto čase v rekonštrukcii.
Podpálili niekoľko administratívnych budov. Nemecké vojská napriek vedomiu, že budú nútené ustúpiť, nechceli vydať slovenskú metropolu bez boja.
Z priestoru južne od Dunaja prisunuli nové útvary 96., 711. a 23. pešej divízie. Zo záloh 8. armády zaujali 43. a 153. divízia a 27. maďarská divízia obranné postavenie na východných svahoch Malých Karpát.
Na priamu obranu mesta okrem rôznych, najmä nemeckých vojenských zložiek a malej skupiny gardistov a príslušníkov Hlinkových pohotovostných oddielov, boli sformované tzv. festungsbatalióny, do ktorých zmobilizovali aj staršie ročníky bratislavských Nemcov.
Boje o mesto sa začali v apríli 1945
Na petržalskej strane zaujala obranné pozície 6. nemecká a 3. maďarská armáda. Priame boje o mesto sa začali 2. apríla 1945, keď oddiely sovietskych vojsk 2. ukrajinského frontu oslobodili Vajnory.
Na druhý deň nastala hlavná ofenzíva Červenej armády. V skorých ranných hodinách po krátkej leteckej príprave a prudkej raketovej a delostreleckej paľbe vyrazili jej pozemné sily do útoku.
V priestore Dynamitky, Vajnorskej cesty, Trnavskej cesty a Trnávky vytlačili nemeckú obranu a dosiahli výhodné pozície pre boj o celé mesto. Ráno 4. apríla 1945 zaútočila proti Nemcom sovietska pechota podporovaná 27. tankovou brigádou a 2. rumunským tankovým plukom, ale aj bojovými plavidlami Dunajskej flotily sovietskej armády.
Fašistická armáda sa pod náporom presily dala na útek a v meste pokračovali pouličné boje s niekoľkými gardistickými a esesáckymi skupinami.
V popoludňajších hodinách dosiahli vojaci Červenej armády západné okraje mesta a nemecké vojská boli z neho vytlačené. Posledné boje definitívne utíchli 4. apríla 1945 vo večerných hodinách.
Hlavné mesto Sovietskeho zväzu Moskva si podľa rozkazu č. 330 zo 4. apríla 1945 dvadsiatimi salvami z 220 diel pripomenulo víťazstvo v bojoch o Bratislavu a jej oslobodenie.
