BRATISLAVA. Kablo, Gumonka, Tabačka a čiastočne už aj Cvernovka. Industriálna minulosť Bratislavy mizne.
Po niekdajších továrňach ostávajú zväčša len prázdne pozemky, plány a vizualizácie, aký projekt ich má nahradiť. Výnimky sa dajú rátať na prstoch.
Refinery Gallery zo starých továrenských hál Slovnaftu či z bývalej stavomontážnej haly priestor Design factory.
Spoluautor oboch stavieb, architekt Martin Paško, ktorý teraz plánuje konverziu sýpok v Jarovciach na kultúrne centrum, vraví, že je krásne vidieť nový život v priestoroch, ktoré si dlhé roky nikto nevšímal.
Priznáva však, že presadiť konverziu industriálnych budov na Slovensku, nie je ľahké. „Zo skúseností viem, že cesta nie je jednoduchá, ale dá sa to. Treba veľkú trpezlivosť. Nie iba pre architektov totiž platí odkaz Ludwiga Mies van der Rohe – Menej je viac.“
Guma, náboje i koče
Zvyšné industriálne budovy, ktoré ešte v Bratislave stoja, by sa mali podľa architekta zachovať, pretože tvoria históriu.
-
Kablo, Gumonka – zbúrané , pozemky zatiaľ prázdne;
-
Cvernovka – čiastočne zbúrané, výstavba nezačala.
-
Tabačka – zbúrané, ostať majú len pivnice;
Pripomína priemyselnú minulosť mesta. „Mali sme množstvo fabrík skoro na všetko, okrem cverien, káblov, textilu, gumy, benzínu, vyrábali aj napríklad náboje na Patrónke, šampanské v Huberte na Radlinského, dobré vína Palugay na Pražskej, fungoval samozrejme aj pivovar Stein, továreň na rum a likéry, továreň Siemens, Menzlova továreň na výrobu lepenky, cementu a asfaltu,“ menuje Paško.
„Bola tu prvá fabrika Werner na výrobu klavírov a cimbalov, Marschallova továreň na prekrásne koče, parná píla a tehelňa v Petržalke. Je to až neuveriteľné, koľko toho bolo a koľko krásnych budov sme dokázali v Bratislave úplne zničiť.“
Paško dodáva, že mestu dnes neostal žiaden ucelený funkčný komplex, kde by industriálna pôvodná architektúra dostala nové funkcie a slúžila verejnosti ako v iných európskych mestách.
