BRATISLAVA. Turisti, ktorí navštevujú hrad Devín, budú môcť v novej turistickej sezóne využiť zrekonštruované verejné toalety.
Rekonštrukcia bývalých sociálnych zariadení na Muránskej ulici, vrátane výstavby bezbariérových toaliet i úpravy okolitého terénu, si vyžiadala náklady v celkovej sume 131.000 eur.
Náklady šli aj na sanáciu objektu
Mesto poskytlo dve tretiny z týchto financií, jednou tretinou prispela samotná mestská časť. Cenu rekonštrukcie určila verejná súťaž.
Architekt Stanislav Spáčil, ktorého projekt sa v rámci rekonštrukcie realizoval, vysvetlil, že toalety s množstvom inštalácií sú najnákladnejšou časťou každej stavby.
"A toto je stavba, ktorá sa sústreďuje len na toalety, preto aj cena za jeden štvorcový meter je na prvý pohľad vysoká," uviedol Spáčil na margo ceny za rekonštrukciu priestoru s rozlohou necelých 100 štvorcových metrov.
Dodal, že výraznú časť prostriedkov si v rámci rekonštrukcie vyžiadala aj sanácia bývalého objektu.
Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik je presvedčený, že Devín a lokalita pri národnej kultúrnej pamiatke si takúto investíciu zaslúžili.
Slávnostné otvorenie záchodov
Na dnešnom slávnostnom otvorení nových verejných WC upozornil, že spolu s návštevníkmi hradu Devín a cykloturistami prechádza okolím hradu približne 250 tisíc ľudí ročne.
"Som preto rád, že odteraz už nebudú márne hľadať slušné verejné toalety a my sa nebudeme musieť hanbiť za služby, ktoré turistom i návštevníkom Devína poskytujeme," povedal Ftáčnik.
"Konečne sme sa posunuli do civilizovanej Európy 21. storočia," pridala sa starostka Devína Ľubica Kolková. Spolu s poslancom mestského zastupiteľstva Ignácom Kolekom upozornila, že nové verejné toalety nie sú ani tak investíciou pre Devín ako najmä pre Bratislavčanov a návštevníkov hlavného mesta.
"Verím, že zvýšenie kvality služieb sa odrazí aj v náraste záujmu turistov o Devín," povedala Kolková. Prvé mesiace bude prevádzkovať toalety mestská časť. "Zatiaľ budú bezplatné, uvažujeme však nad prenájmom toaliet," priznala Kolková.
Z bývalého objektu, ktorý sa postavil v roku 1967 v rámci "Akcie Z", ostala na zrekonštruovanom mieste tehlová stena, umelecké dielo Ervína Slaníka.
