V Grassalkovichovom paláci sa vystredali štyria prezidenti a tisícky bratislavských detí. Z prezidentov porevolučného Slovenska tu býval iba Rudolf Schuster.
BRATISLAVA. V sobotu sa rozhodne, kto bude na najbližších päť rokov chodiť do práce do Grassalkovichovho paláca na Hodžovom námestí v Bratislave.
Palác v centre Bratislavy pôvodne vôbec nestál v meste a ani nebol odjakživa sídlom prezidentov. Slúžil ako letná rezidencia, sídlo vojenského štábu aj veľká klubovňa pre deti.
Najprv za hradbami
Okolo roku 1760 ho dal ako svoje letné sídlo postaviť šľachtic chorvátskeho pôvodu gróf Anton Grassalkovich, ktorý bol prezidentom Kráľovskej uhorskej komory.
Palác stál hneď za bránou mesta na Suchom mýte. Napríklad aj za kráľovnej Márie Terézie sa tam konali rôzne slávnosti a bály. Vystupoval tam aj známy skladateľ Joseph Haydn.
Najprv tam sídlil rakúskouhorský generál. Neskôr ho členovi cisárskej rodiny skonfiškovali.
Po vzniku Československa v roku 1918 patril palác Československej vojenskej správe, prezidenti Tomáš Garrigue Masaryk ani Edvard Beneš ho nevyužívali.
„Masaryk, ktorý sa cítil napoly Slovákom vďaka pôvodu z Hodonína, mal svoje letné sídlo v Topoľčiankach,“ vraví historik Stanislav Sýkora. „Chodieval tam v lete aj na tri mesiace. Ľudia ho mali radi, lebo tam jazdil na koni a rozprával sa s nimi.“
Beneš podľa Sýkoru na Slovensku nemal sídlo.
Po Tisovi pionieri
Sídlom prezidenta sa palác stal za vojnového štátu. Katolícky kňaz Jozef Tiso býval len v malých priestoroch paláca.
Návštevy prijímal v dnešnom audienčnom salóne, pracovňu mal na rovnakom mieste ako terajší prezident. Pre kňaza Tisa prestavovali tamojšiu kaplnku, prirobili oratórium – lóžu a na oltár prirobili slovenský znak. „Celé prízemie paláca obložili travertínovými doskami, ktoré boli pravdepodobne z rozobraného Štefánikovho pomníka,“ hovorí historik Štefan Holčík.
Po vojne za prezidenta Edvarda Beneša slúžil palác nejaký čas aj na potreby Slovenskej národnej rady.
„Klement Gottwald potom rozhodol, že nepotrebuje rezidenciu v Bratislave, veď môže bývať aj v hoteli,“ vraví Holčík. Prvý komunistický prezident tak poskytol palác pionierom.
Komunizmus palác podľa historika Štefana Holčíka nedevastoval. „Museli sme sa dokonca aj prezúvať. Keď som raz asi ako osemročný vybehol po niečo von v prezuvkách, tak som dostal pár faciek,“ spomína si bývalý viceprimátor Bratislavy Holčík.
„Palác vtedy so štátnosťou nič nemal,“ vraví zasa historik Jan Pešek. „Aj úmyselne to komunisti urobili, aby negovali Tisa. Zamurovali aj kaplnku.“
Československí komunistickí prezidenti palác podľa historikov nikdy nevyužívali. Dokonca ani Gustáv Husák, ktorý bol ako jediný z nich Slovákom. V Bratislave pritom žil a dochádzal do Prahy.
V osemdesiatych rokoch sa pionieri presunuli do budovy Iuventy a palác niekoľko rokov chátral.
Bližšie do Bratislavy mal prvý porevolučný prezident Václav Havel, ktorý mal kanceláriu na Hrade. V Grassalkovichovom paláci zvažoval galériu moderného umenia a aj možnosť, že by tam prespával počas ciest na Slovensko.
Na Kováča padol luster
Sídlom prezidenta sa napokon palác stal až po rozdelení federácie, no ani to nie hneď. „Keď v roku 1993 zvolil parlament prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča, nemali ho kam posadiť,“ spomína Holčík.
Kováč dostal provizórny priestor na Hrade, najskôr v koniarni, potom aj v hlavných priestoroch. „V pracovni mal ťažký krištáľový luster, ktorý spadol, práve keď pod ním prechádzal. Našťastie ho len udrel do pleca,“ spomína Holčík.
Pre spory s premiérom Vladimírom Mečiarom mu vláda robila prieky. Prezidenta potom presunuli do Primaciálneho paláca k primátorovi Petrovi Kresánkovi. Prijal tam napríklad talianskeho prezidenta, dánsku kráľovnú alebo pápeža.
Medzitým rekonštruovali Grassalkovichov palác, ktorý prezidentská kancelária prebrala v septembri 1996. Kováč tam presídlil svoj úrad, býval však vo svojom dome.
Schuster a dvojplatnička
Po Kováčovi prišiel do paláca Košičan Rudolf Schuster, ktorý v Bratislave nemal dom, tak začal v paláci aj žiť. Novinárom vtedy palác ukazoval s tým, že si musí variť na dvojplatničke.
Po zdravotných problémoch Schustera prezidentská kancelária a vláda urýchlili debaty o novom reprezentatívnom ubytovaní prezidenta.
Za vilu na Slavíne zaplatil štát 36 miliónov korún Východoslovenským železiarňam. Do vily je komplikovaný prístup, pretože okolité pozemky vlastnia súkromné osoby.
V porovnaní so sídlami zahraničných prezidentov je vila pomerne malá a skromne zariadená.
Dosluhujúci prezident Ivan Gašparovič vilu nechce a býva vo vlastnom dome v Limbachu.
Vilu prezident nechce
Prezidentská vila na Slavíne chátra. Ivan Gašparovič opakovane navrhuje jej predaj.
BRATISLAVA. Kúpili ju za Rudolfa Schustera, aby v nej býval prezident, Ivan Gašparovič ju nechal desať rokov prázdnu.
Na údržbu vily na Slavíne kancelária prezidenta míňa mesačne dvesto eur.
Prezident Gašparovič už dlhšie hovorí o tom, že chce vilu predať, chce to stihnúť do konca svojho funkčného obdobia.
Kancelária prezidenta dala vypracovať audit jej ceny, vraví hovorca prezidenta Marek Trubač.
Michal Durdovanský
Býval tam, kde Schuster
V osemdesiatych rokoch tam mal služobný byt. PETER RUŽIČKA bol domovníkom v dnešnom prezidentskom paláci.
Kde ste v paláci bývali?
„S rodinou som býval približne od roku 1987 v dvojizbovom byte, kde neskôr býval prezident Rudolf Schuster. Bolo to v ľavom krídle, do bytu sa dalo dostať bočným vchodom hneď vedľa dnešnej autobusovej zastávky. Odtiaľ vedie úzke točité schodisko. Dalo sa prejsť, samozrejme, aj cez celý palác.“
Aké to tam bolo?
„Bolo to skvelé bývanie. Žili sme v úplnom srdci mesta, výhľad sme mali do dnešnej prezidentskej záhrady a napriek polohe tam bol úplný pokoj. Problém bol jedine s vykurovaním tých vysokých miestností a napríklad s elektrickými obvodmi vtedy, keď sa mal palác po revolúcii prerábať. Obvody robili ešte v čase, keď sa tam sťahoval prezident Jozef Tiso. Po poistkách sme vtedy pátrali v celej budove. Boli v opačnom krídle.“
Čo ste mali ako domovník na starosti?
„Bežnú údržbu. Kúril som, zametal, ráno odomykal a večer zamykal.“
Koľko vám denne trvala takáto denná údržba?
„Krúžky sa končievali o ôsmej večer a do takej deviatej som prešiel celý palác, či je všade pozamykané a pozhasínané. Ráno som pozametal dvor pred palácom. Záhradu som nemal na starosti.“
Michal Durdovanský
Rusovce majú vítať prezidentov a kráľov
Schátraný kaštieľ má byť reprezentatívnym miestom.
BRATISLAVA. Vzácny neogotický kaštieľ v okrajovej časti Bratislavy Rusovce je pod správou Úradu vlády už takmer dvadsať rokov. Doteraz ho však žiadna z vlád nedokázala opraviť a využiť.
Začiatkom 90. rokov opravili jeho strechu a reštaurátori zachránili jeho najcennejšie časti. Pamiatkari viackrát varovali, že je v dezolátnom stave, no obnova sa iba odsúvala.
O kaštieľ sa roky súdili benediktíni. Súčasná vláda Smeru začala opravu presadzovať hlavne po tom, ako rád sv. Benedikta v Komárne v lete prehral ďalší súd.
Aj prezident Ivan Gašparovič chce, aby štát použil peniaze z predaja prezidentskej vily na opravu kaštieľa. Napriek tomu vláda popiera, že by malo byť v Rusovciach nové sídlo prezidenta.
Má tam však byť apartmán prezidenta či kráľovský apartmán pre zahraničné návštevy. Opravu chcú stihnúť do roka 2016, keď má Slovensko predsedať Európskej únii.
Juraj Koník, Michal Durdovanský
