BRATISLAVA. Sedem reklamných spoločností, ktoré majú v Bratislave umiestnené svoje bilbordy, malo dostať od magistrátu nové zmluvy na prenájom mestských pozemkov.
Bratislavskí poslanci dnes ale nájom pre celkovo 405 plôch pod reklamnými nosičmi, ktoré už v minulosti mesto povolilo, neschválili. Za materiál zahlasovalo len 11 z 37 poslancov.
Mesto chcelo takto získať viac peňazí do rozpočtu a správať sa rovnako ku všetkým reklamným spoločnostiam. "Chceme skončiť s politikou, ktorá tu bola v minulosti, že jedna spoločnosť bola preferovaná a ostatným neboli predlžované zmluvy," vysvetľoval poslancom primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru).
Na začiatku roka malo mesto uzatvorené platné nájomné zmluvy k vyše 130 nosičom vonkajšej reklamy. Ďalším 458 bilbordom či bigboardom nájom vypršal počas posledných troch rokov. A hoci v minulosti boli tieto reklamné nosiče oficiálne povolené, mesto úplne všetkým zmluvy obnoviť nechcelo.
Desiatky reklám mesto zrušilo
Vyše 50 plôch bratislavský magistrát vylúčil, pretože stáli na úrovni križovatiek, v stredných deliacich pásoch ciest, blízko cintorínov, kultúrnych pamiatok či parkov, mali rušivý vplyv na krajinný ráz alebo mohli tvoriť prekážku pre ťažko zdravotne postihnutých.
Za prenájom pozemkov pod reklamnými nosičmi dnes mesto ročne získava vyše 215-tisíc eur, po započítaní dnes predložených nájomných zmlúv by sa suma vyšplhala na takmer 590-tisíc eur.
Firmy by za prenájom jedného štvorcového metra platili 1,66 eura na deň. Takúto sumu mali hradiť firmy Akzent BigBoard, ISPA, euroAWK, GRYF MEDIA, REBLOK, Outdoor Media a NUBIUM.
Mesto spoločnostiam nechcelo prenajať pozemky nastálo, ale len na dva roky. Potom plánovalo buď vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž na nový prenájom alebo reklamu odstrániť bez toho, aby v lokalite pribudla nová.
Predseda mestského poslaneckého klubu SDKÚ-DS a Most-Híd Ivo Nesrovnal označil obnovenie týchto nájomných zmlúv za legalizáciu čiernych stavieb. Primátor Milan Ftáčnik mu však oponoval, že išlo o reklamné zariadenia, ktoré v minulosti mali zmluvu, ale tá im vypršala.
Niektoré nelegálne reklamy nemôžu odstrániť
Samospráva už nejaký čas hľadá spôsob ako znížiť počet reklamných zariadení v meste. V zákone zatiaľ oporu nemajú, preto sa dohodli s tromi reklamnými spoločnosťami na tom, že svoje reklamné zariadenia odstránia dobrovoľne.
Postupne tak miznú napríklad bilbordy zo stredových pásov ciest a nahrádzajú ich stromy alebo kríky. Za posledný rok a pol z ulíc Bratislavy odstránili vyše 200 nosičov a mesto zo svojich pozemkov odstránilo aj 24 nelegálnych reklamných zariadení.
Bratislavský magistrát chce takto urobiť poriadok v oblasti vonkajšej reklamy a znížiť počet reklamných nosičov. Mesto však trápia čierne reklamy najmä na súkromných pozemkoch, na ich odstraňovanie totiž nemajú zákonné kompetencie.
Razantnejšie bude môcť mesto podľa riaditeľa kancelárie primátora Ľubomíra Andrassyho konať až po prijatí novely stavebného zákona, kde samosprávy získajú aj kompetencie nesúhlasiť s umiestnením reklamy aj na súkromnom pozemku.
V Bratislave dnes stojí viac ako 1 500 reklamných zariadení, teda bigbordov alebo bilbordov. Tretina z nich stojí na mestských pozemkoch, kde v minulosti mesto vydalo na reklamu súhlas a približne tisícka reklám stojí na súkromných pozemkoch. Primátor Milan Ftáčnik pripomenul, že ďalších približne 500 reklám v meste stojí nelegálne
