V bratislavskej Devínskej Novej Vsi je už polstoročie skládka odpadu z rafinérie.
BRATISLAVA. Po rokoch odkladov by z kameňolomu v Devínskej Novej Vsi mohli tento rok začať odvážať starý ropný odpad nazývaný gudróny. Toxický odpad je za plotom, ktorý však má diery, v blízkosti záhradiek a nad lúkou, kam často chodia ľudia.
Na nebezpečnú skládku dostala samospráva eurofondy a prebieha súťaž na firmu, ktorá odpad odstráni. Starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor (SDKÚ, SaS) odhaduje, že začnú ťažiť na jeseň tohto roku.
V roku 2011 parlament schválil zákon o environmentálnych záťažiach, odvtedy možno žiadať o eurofondy.
Ministerstvo životného prostredia na to z eurofondov vyčlenilo 12,5 milióna eur. Po celom Slovensku idú robiť spolu osemnásť podobných projektov za 47,5 milióna eur, povedal Maroš Stano z ministerstva životného prostredia.
Jedy vyčistia eurofondyČítajte
Zo skládky lúka
„Gudróny v Devínskej Novej Vsi by sa mali vyťažiť kompletne. Väčšia časť sa tepelne zhodnotí a časť, ktorú nebude možné využiť a spáliť, pôjde na skládku,“ povedal Stano.
Začiatok prác podľa neho závisí od toho, kedy ukončia súťaž. Ak neúspešní uchádzači nepodajú námietky, uzavrieť by ju podľa Stana mali koncom apríla tohto roka.
Počet súťažiacich ministerstvo nepovie. „Vzhľadom na plynúcu verejnú súťaž nemôžeme nateraz zverejniť bližšie informácie,“ povedal Stano.
Starosta Jambor vysvetľuje, že je lepšie ropný odpad odstraňovať v zime, keď je tuhý. V lete sa totiž topí a nebezpečné látky sa vyparujú. Začať by chceli v novembri, práce majú trvať niekoľko mesiacov.
Materiál by mali vyviezť v uzavretých kontajneroch. „Ľudia s touto látkou do styku neprídu,“ vraví starosta. Mestská časť chce na miesto dnešného ropného jazierka naviezť zeminu a vytvoriť lúku, ktorá má ľuďom slúžiť na oddych.
Odpad z Apolky
Lokalita Srdce v Devínskej Novej Vsi, v ktorej je odpad, patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. Toxický odpad je zvyšným produktom rafinérie minerálnych olejov Apollo. Doviezli ich tam v roku 1963.
Povrch o desať rokov prekryli vrstvou ílovitých zemín. V 80. rokoch začal vyvierať na povrch. Zaberá takmer štyritisíc štvorcových metrov.
„Havarijný únik takýchto produktov môže spôsobiť znehodnotenie podzemných a povrchových vôd, pôd aj ohroziť zdravie človeka,“ upozornil Stano.
Toxická skládka odpadu pripomínajúca asfalt.
FOTO: SME - PAVOL FULTÁN
