Dobová kresba Rybárskej brány Karla Huga Frecha. Už v roku 1407 stáli v tejto bráne delá, z ktorých sa strieľalo kamennými guľami.
storočia.
Opevnenie mesta tvorila vodná priekopa a dvojité hradby. Nižší múr sa vinul tesne povedľa priekopy, v istej vzdialenosti sa rovnobežne s ním ťahali vlastné vysoké mestské hradby. Ide teda o opevnenie mesta vybudované cvingrovým systémom, takže sa niektoré obranné veže a bašty nezabudovali do opevnenia, ale vysunuli sa pred líniu hradieb, ktoré mocným pásom obopínali mesto na severe pozdĺž Kapucínskej ulice a Župného námestia, na východe pozdĺž Námestia SNP (Marktplatz), na juhu po Ondrejskej (Gorkého) ulici a Promenáde (Hviezdoslavovom námestí), na západe po Rybnom námestí a Židovskej ulici a mali dĺžku tritisíc krokov.
Mesto vynakladalo značné sumy na údržbu hradieb, ale najmä na udržiavanie čistoty vo vodnej priekope. Zemina, splavená dažďom a nahádzané odpadky veľmi rýchlo zabahnili priekopu, takže v nej bujnela šachorina a tŕstie a premnožovali sa tam žaby. Výpary z mestskej priekopy znečisťovali povetrie najmä v horúcich letných mesiacoch a mestský fyzikus Dr. J. J. Torkoš mohol v správe, uverejnenej v roku 1764, konštatovať: „Pozorovali sme, že odkedy sa z mestskej priekopy odstránilo bahno a rozličná nečistota… chytľavé choroby s vyrážkami už nie sú také všeobecne rozšírené ako predtým.“
