Ten most je najznámejším na svete, spája Manhattan a Brooklyn. Pri stavbe Brooklynského mosta na sklonku devätnásteho storočia zahynulo zhruba tridsať ľudí. Medzi nimi aj hlavný staviteľ John Roebling. Most potom dokončil jeho syn.
Robotníci zväčša zomierali na dekompresiu – chorobu potápačov. Na dne rieky totiž pracovali vo veľkej debne prevrátenej hore dnom, aby im zadržala aspoň trochu kyslíka. Z hĺbky sa vynárali prirýchlo a tlak im poškodil pľúca. Trvalo dlho, kým sa k pilierom mosta naučili potápať.
K novému stĺpu obnoveného Starého mosta sa nik potápať nemusí. Pokojnejší a užší Dunaj čiastočne prehradia tak, že odkryjú dno.
Bezpečnosť práce a sila techniky je tiež už omnoho ďalej ako za čias Brooklynského mosta. Napriek tomu má prestavba Starého mosta už prvého ťažkého zraneného. Robotník istený lanom padal z deravej konštrukcie niekoľko metrov na loď pod ním, dolámal si nohy a vážne zranil hlavu.
Dúfajme, že táto nehoda bude mať dobrý koniec.
A skončí sa tak smrtiaca časť histórie Starého mosta. Policajti a záchranári rozprávajú mnoho historiek, ako na poslednú chvíľu úskokom zachránili samovrahov a aj také, kedy už prišli neskoro.
Poznám aj človeka, ktorý zo Starého mosta skočil len pre zábavu. Vystrašený kamarát skočil za ním a len zázrakom sa nikomu nič nestalo.
Ešte v jednej veci Starý most odkazuje na Brooklynský. Tam totiž prvý raz použili oceľ namiesto železa a murovaná konštrukcia prekladaná kovom stojí pevne dodnes.
Stavitelia pôvodného aj budúceho Starého mosta vyzerajú ešte viac fascinovaní oceľou. Akoby inú možnosť ani nepoznali.
Ale nech. Most môže byť pokojne celý pozliepaný zo železničných koľají, hoci aj sivozelený, vymyslený bez naozajstnej súťaže myšlienok a za európske, teda tiež naše peniaze.
Stačí, keď bude aspoň trochu príjemným miestom na sedenie aj beh, nebude sa o chvíľu rozpadávať a neodpláva s najbližšou povodňou. Jeden pekný nový most už v Bratislave máme. Tento aspoň nech neláka smrť, nehody a bláznov.
