BRATISLAVA. Filmový portrét spisovateľa Arnošta Lustiga predstaví v stredu 26. februára podujatie v Múzeu mesta Bratislavy.
Kniha obsahuje rozhovory s Arnoštom Lustigom, ktoré s ním viedli jeho dcéra Eva a priatelia, medzi inými Miloš Forman, Květa Fialová, Ivan Passer a ďalší.
Spomienkou na významného českého prozaika, scenáristu, pedagóga, publicistu a novinára, ktorého dielo preložili do 25 jazykov, je rovnomenný film od Evy Lustigovej.Premietanie filmu Evy Lustigovej: Tvoje slza, můj déšť (portrét spisovateľa Arnošta Lustiga) spojené s autogramiádou rovnomennej knihy sa začne v sídle múzea, vo Faustovej sieni v Starej radnici o 15:00, informovala o tom Stanislava Šikulová zo Slovenského národného múzea - Múzea židovskej kultúry v Bratislave.
"So svetoznámym spisovateľom, ktorý svoj mimoriadny literárny štýl opiera o neobyčajne bohaté životné skúsenosti, sa Eva Lustigová schádza ako režisérka i dcéra na ceste k odpovediam na existenciálne otázky," priblížili tému filmu i knihy organizátori podujatia.
Eva Lustigová (1956, Praha)
S otcom Arnoštom Lustigom, matkou Věrou a bratom Josefom žila v Československu do okupácie vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968.
Mladosť prežila na troch svetadieloch. V súčasnosti už vyše 20 rokov pracuje vo Švajčiarsku v odbore medzinárodného zdravotníctva a manažmentu. Je absolventkou medzinárodného obchodu na George Washington University vo Washingtone a kultúrnej antropológie na American University vo Washingtone. S Vijayom Raghavanom Srinivasanom má dvoch synov.
(sita)
Arnošt Lustig (1926 - 2011, Praha)
Jeden z najvýznamnejších a najvplyvnejších svetových autorov 20. storočia. Za svoju tvorbu získal množstvo cien doma a v zahraničí.
Narodil sa v Prahe v rodine Emila Lustiga, nemajetného obchodníka s textilom. V roku 1942 ho deportovali do Terezína, potom do koncentračných táborov Osvienčim a Buchenwald. V apríli 1945 utiekol z transportu smrti z Dachau a v Prahe sa zúčastnil na májovom povstaní.
Počas holokaustu prišiel takmer o celú rodinu. Jeho diela sa preto prirodzene zaoberajú práve tematikou Židov a druhou svetovou vojnou. V roku 1948 odcestoval ako zvláštny spravodajca do Izraela a v niekoľkých československých novinách, časopisoch aj v rozhlase referoval o vojne za nezávislosť štátu Izrael.
V Izraeli sa oženil s Věrou Weislitzovou (1927 - 2009), s ktorou mal dve deti - Jozefa a Evu. V roku 1968 odišiel cez Taliansko, Izrael a Juhosláviu do USA, kde prednášal na niekoľkých univerzitách. Romány, novely, poviedky i filmové scény, ktoré podľa nich vznikli, patria medzi najhodnotnejšie diela o ľudských osudoch v 20. storočí.
Sú autobiograficky ladenou výpoveďou o zle, ktoré neustále hrozí zničiť človeka, i o nádejach, ktoré predstavuje príklon k všeobecne platným ľudským hodnotám. Lustigové životné osudy i charizmatická osobnosť boli námetom niekoľkých domácich i zahraničných televíznych dokumentov či diskusií o holokauste, na ktorých sa intenzívne zúčastňoval. Arnošt Lustig zomrel v Prahe v roku 2011, keď po dlhom a ťažkom boji podľahol rakovine.
Za svoju tvorbu získal množstvo cien doma a v zahraničí, medzi inými Štátnu cenu za novelu Modlitba pre Katarínu Horovitzovú (1967), Cenu B’nai B’rith (1974), Cenu Publisher´s Weekly za najlepšie literárne dielo (1991) zdieľanú s Normanom Mailerom a Johnom Updikom, Emmy (1986), Cenu Karla Čapka za celoživotné dielo (1996), Cenu za celoživotné dielo Americkej akadémie umení a vied (2004), Cenu Franza Kafku (2008), stal sa Rytierom Rádu Marka Twaina.
V roku 2003 Lustiga nominovali na Pulitzerovu cenu za knihu Krásne zelené oči, v 2009 na Medzinárodnú Man Bookerovu cenu za dlhodobý prínos svetovej literatúre v angličtine, trikrát bol v užšom výbere na Nobelovu cenu za literatúru.
Popri literárnej a scenáristickej práci sa Lustig do svojich posledných dní angažoval ako čestný prezident Spoločnosti Franza Kafku, čestný predseda medzinárodného festivalu židovskej českej a nemeckej kultúry Devět bran a organizácie na podporu vedy Česká hlava. Čestné doktoráty získal na chicagskej Spertus College a Michiganskej univerzite.
(sita)
