BRATISLAVA. Už meno španielskeho umelca Joana Miróa predznamenáva, že výstava, ktorú otvorila mestská galéria v Pállfyho paláci na Panskej, bude stáť za to. A to aj napriek tomu, že nepôjde o samostatnú výstavu diel majstra.
V Galérii mesta Bratislava sa totiž zastavila putovná výstava vybraných umelcov, ktorí posledný dvadsať rokov tvorili v grafických dielňach Joana Miróa na Malorke. Pozrieť sa dá do 23. marca, potom diela poputujú ďalej – do Prahy, Sofie a svoje „turné“ skončia v Záhrebe.
Okrem svetových umelcov predstavuje mestská galéria aj slovenského výtvarníka Karola Ondreičku. V jednom výstavnom priestore, tentoraz v Mirbachovom paláci, spájajú jeho diela túžby, sny aj prehry človeka.
Päť umelcov
Vznik grafických dielní v Palma de Mallorca boli želaním katalánskeho umelca Joana Miró. Chcel, aby sa stali akýmsi synonymom tvorby. Otvorili ich v roku 1994 a odvtedy nimi prešli mnohí svetoví umelci. Vytvorili tu diela a projekty, ktoré sú dnes súčasťou zbierky malorskej nadácie.
Kurátorka putovnej výstavy Elvira Cámare vybrala na predstavenie dielní Joana Miróa päť umelcov - Wolf Vostell, Wayne Crothers, Democracia, Antonio Miralda a mladú tvorivú dvojicu - Patricia Gómez a Maria Jesús González.
Ten, kto je zvedavý na samotného Joana Miróa, nebude sklamaný, v Pálffyho paláci sa dá spoznať umelcov tvorivý proces IX. Ilustrácie série Els Gossos čiže Psy. Tvorí ho maketa, doska a skúšobná tlač, ktoré umelec vytvoril vo svojich dielňach.
Sám Miró vo Viedni
Samostatnú výstavu Miróa, rodáka z Barcelony, pripravuje tento rok susedná Viedeň.
Typicky surrealistické, symbolické a hravé diela sa budú dať pozrieť v Albertine od septembra. Na ich prehliadku bude čas do januára budúceho roku.
Za všetkým hľadaj ženu
Karol Ondreička, ktorému mestská galéria venuje teraz druhú výstavu, patril k prvým žiakom grafika a ilustrátora Albína Brunovského a sám ilustroval viac než dvesto kníh.
Výstavou v Mirbachovom paláci na Františkánskom námestí predstavuje jeho maliarske diela z rokov 1973 až 2003.
Tváre, pery, oči, telo. „Ondreička vo svojom diele vyjadroval túžby, nádeje, sny aj prehry človeka,“ približuje umelcov fantazijný výtvarný svet kurátorka výstavy Dagmar Srnenská.
Rád symbolicky zobrazoval vzťah medzi mužom a ženou i prepojenie človeka s prírodou.
„Prírodný motív ako štruktúra horniny, skalný útes, vtáčie krídla, kvet alebo steblo trávy bol viazaný na určitú osobu a mal svoj dôležitý význam,“ vraví kurátorka. „Ondreička predmety a štruktúry skutočnosti vždy spájal s ľudskou bytosťou, no predovšetkým so ženou.“
Žena stojí v pozadí celej umelcovej tvorby, do diel mu vnášala poetiku, aj tajomnosť. Práve odhaľovanie tajomna spomína Ondreička v jednom z rozhovorov o výtvarnom umení. „Do svojich diel sa snažím transponovať vlastný životný pocit, hľadať priestor na poetické ozvláštnenie sveta, a objavovať tam netušené tajomstvá.“
V mestskej galérii ich môžu diváci odhaľovať do konca marca.
Joan Miró zo série Els Gossos čiže Psy.
Z tvorby Karola Ondreičku – Pocta veľkej kytici
