BRATISLAVA. Žiadna iná farba z farebného spektra nemá za sebou tak kontroverznú históriu a radikálne sa meniaci vzťah ľudí k jej významu a využitiu.
Už základné asociácie obsahujú v sebe protirečenie a oscilujú od pozitívneho vnímania čiernej ako farby spájanej s eleganciou, mocou, silou, autoritou až po čiernu interpretovanú ako farbu smrti, zla, tajomstva, temna, strachu alebo agresie.
Výstavu otvoria dnes o 19:00 v Galérii SODA na Školskej ulici v Bratislave, potrvá do 4. apríla 2014.
Draker than black
"Stredovek bol obdobím, ktorý čiernu ešte viac zdémonizoval a spájal ju so symbolmi zla. Vydedenci spoločnosti boli zvyčajne odetí v čiernej a čierne mačky či vrany si vyslúžili reputáciu zlých a démonických znamení," hovorí Katarína Slaninová, kurátorka výstavy DARKER THAN BLACK.
Vnútorný protiklad a široké referenčné a interpretačné pole robí z čiernej farby fenomén s vysokou potenciou aj pre predstaviteľov súčasného umenia, čo dokazuje i veľké množstvo autorov využívajúcich túto farbu ako jeden z hlavných leitmotívov ich tvorby.
Výstava DARKER THAN BLACK v galérii SODA predstavuje selekciu deviatich českých a slovenských autorov a jednej umeleckej dvojice, v ktorých tvorbe sa čierna objavuje viac-menej pravidelne, respektíve vybrané diela dokumentujú viaceré línie a spôsoby využitia a vnímania čiernej farby v súčasnej umeleckej praxi.
Inšpirovaní ikonografiou
Martin Špirec v sérii veľkoformátových kresieb s lakonickým názvom Kresby na druhej strane narába s týmto médiom ako s maľbou a dosahuje nepredstaviteľné, priestorové vyznenie obrazových kompozícií.
"Najväčšiu skupinu predstavujú autori (Josef Bolf /CZ/, András Cséfalvay, Lucia Dovičáková, Boris Sirka, Jan Vytiska), ktorí inšpirovaní tradičnou ikonografiou a symbolikou spojenou s touto farbou v kombinácii s inými inšpiračnými okruhmi ako folklorizmus, okultizmus, povery, jemná démonizácia ženského vnímania sveta a úlohy ženy, tematizácia strachu a úzkosti, prinášajú nové príbehy a nový repertoir námetov so silným existenciálnym a emočným napätím.
Viacerí autori využívajú komiksovú štylizáciu prepletenú pocitmi smútku, beznádeje, istej zraniteľnosti a nostalgie. Ich diela sú na jednej strane plné melanchólie, no na druhej strane sa na povrch prediera takmer neurotické videnie dnešného sveta, čím sa títo autori, i keď nie vedome, stávajú kronikármi zaznamenávajúcimi charakteristickú atmosféru dnešného sveta.
Jaroslav Kyša je na výstave zastúpený záznamom performancie vo verejnom priestore In Oil We Trust, kde čierna hutná tekutina “vyvierajúca” cez ústa samotného umelca symbolizuje strach, isté preťaženie a zahatenie naších životov komercializáciou a dôležitosťou ropných surovín a dôsledkom ich ne/dostupnosti na život jednotlivca.
V prípade inštalácie Pavly Scerankovej a objektu Lucie Tallovej sa čierna farba stáva výrazovým prostriedkom vo formálnej rovine, kedy autorky akcentujú jej dôraznosť, výraz a emočnú silu.
Autor: bk
