Brno chce prilákať nových cestujúcich aj tým, že do mestskej dopravy nepustia opilcov. Praha vyslala do terénu sociálnych pracovníkov.
BRATISLAVA. Opití, špinaví alebo s arómou na celú električku. Ak chce v Brne takýto človek nastúpiť do vozidla hromadnej dopravy, môže mať problém a ostať vonku.
Tunajší dopravný podnik zaviedol totiž novú službu – takzvaných preventistov. Dvadsiatim zamestnancom dopravného podniku obliekol zvláštne uniformy a poslal ich do vozidiel, aby zlepšili bezpečnosť a poriadok v doprave.
Na vybraných linkách a v určených časoch stoja vo všetkých dverách vozidla, aby „nevhodných ľudí“ bez lístka nevpustili. Hromadnú dopravu chcú tak zatraktívniť a získať aj nových cestujúcich.
V Bratislave o podobných novinkách nerozmýšľajú. Dôvodom sú podľa hovorkyne bratislavského dopravného podniku Adriany Volfovej aj peniaze.
Na opitého výzvou
„V porovnaní s Prahou či s Brnom máme podstatne nižší rozpočet na jeden vozokilometer, a preto sú naše možnosti obmedzené a nemôžeme si dovoliť vytvárať nové pracovné pozície,“ hovorí Volfová.
Preventistov urobili v Brne zo zamestnancov dopravného podniku, investície do uniforiem a reflexných viest vyčíslili na niekoľko stotisíc českých korún. Projekt ešte nevyhodnotili, zatiaľ ho testujú.
V bratislavskej doprave môžu ako takzvaní prenvetisti vystupovať samotní cestujúci.
Volfová totiž hovorí, že ak „spolucestujúcim prekážajú vo vozidlách ľudia, ktorí javia známky nadmerného požitia alkoholu, návykových látok alebo majú mimoriadne znečistený odev, majú právo vyzvať ich, aby opustili vozidlo, nakoľko ich obťažujú.“
Alebo sa môžu podľa Volfovej obrátiť na vodiča alebo revízora, ak je vo vozidle.
„Naši zamestnanci však takéhoto cestujúceho nemôžu vylúčiť z prepravy, môžu ho len vyzvať, aby opustil vozidlo. Ak to oslovený cestujúci nerešpektuje, musí byť privolaná policajná hliadka, ktorá ho má oprávnenie vykázať ich z vozidla.“
Dodáva, že tento legislatívny problém je dlhodobý.
Nocľah v MHD
Dlhodobé sú aj sťažnosti bratislavských cestujúcich na zápach v MHD, keď sa najmä v zimných mesiacoch vo vozidlách prevážajú bezdomovci. Niektorí takto trávia aj noc.
„Vnímam, že tento jav nie je ideálny a poukazuje na nedostatočnú kapacitu a zlé rozmiestnenie nocľahární,“ hovorí Sergej Kára, štatutárny zástupca Občianskeho združenia Vagus, ktoré robí terénnu sociálnu prácu s bezdomovcami a tiež prevádzkuje denné a integračné centrum Domec na Mýtnej ulici. „Ľudia bez domova, ktorí pristúpia k takémuto stráveniu noci sú často v krízových situáciách, nevnímajú to ako výhodné strávenie nocľahu.“
Ak bezdomovcov z dopravy vyhodia, hrozí im v zime podľa Káru umrznutie alebo iná ujma na zdraví. „Zväčša bolo pre nich strávenie noci v MHD ich poslednou a krízovou voľbou.“
Linky pomoci
Pražský magistrát rieši situáciu s bezdomovcami vo verejnej doprave v rámci terénnej sociálnej práce, ktorú spustili túto zimu.
Vyhodených z vozidla alebo prespávajúcich odkazujú na nocľahárne. Terénni pracovníci Prahy majú auto, ktorým obiehajú vybrané miesta, kde v exteriéri prespávajú ľudia bez domova, hovorí Kára.
„K tomu sa dohodli s dopravným podnikom mesta Praha, že ak revízori alebo polícia vyhodia človeka bez domova z dopravného prostriedku, tak majú možnosť zavolať na interný dispečing a mobilný tím tam môže prísť a riešiť situáciu.“
Vagus robí podobnú službu v Bratislave už niekoľko rokov, neprevádzkuje ju však mesto.
„Máme linku, kam je možné zatelefonovať a dokážeme človeka v ohrození previezť do nocľahárne, spolupracujeme tak napríklad s rýchlou zdravotnou pomocou a políciou. Sme otvorení akejkoľvek spolupráci, ktorá pomôže ľuďom bez domova.“
Dopravný podnik tvrdí, že systémové riešenia v tejto problematickej otázke treba robiť už na úrovni mesta, či dokonca štátu.
Ľudí na ulici je viac
Pokuty a exekúcie sťažujú ľuďom bez domova odchod z ulice.
BRATISLAVA. V uliciach hlavného mesta žije okolo tri až tri a pol tisíc ľudí. Odhaduje počet bezdomovcov Sergej Kára, štatutárny zástupca Občianskeho združenia Vagus, ktoré robí terénnu sociálnu prácu s bezdomovcami a prevádzkuje denné a integračné centrum Domec. „Ročne v projekte streetwork pracujeme s tisíc ľuďmi bez domova, vnímame, že dokážeme pokryť tak jednu tretinu potrebných miest.“
Celkovo počet ľudí na ulici podľa neho stúpa. „V našom dennom a integračnom centre Domec na Mýtnej ulici sa len za prvé štyri týždne od otvorenia zaregistrovalo 330 ľudí bez domova a toto číslo stále rastie.“
Návrat do života mimo ulice sťažujú bezdomovcom dlhy i pokuty za jazdu načierno. Jednému z bezdomovcov sa pokuta od dopravného podniku za roky vyšplhala až na 10-tísic eur.
Spolupráca medzi revízormi a organizáciami, ktoré pracujú s bezdomovcami, v Bratislave neexistuje. O vyhodených bezdomovcoch z MHD v zime na ulicu streetworkerov neinformujú.
„Stačilo by, ak by dopravný podnik prejavil iniciatívu začať sa k ľuďom bez domova správať inak ako sa verejne prezentovať, že ich revízori pravidelne kontrolujú cestovné lístky na zastávkach v okolí nocľahární,“ vraví Kára. Udelenými pokutami podľa neho prehlbujú vážnosť stavu človeka na ulici. „Postúpením týchto pohľadávok dávajú priestor exekútorom, ktorí často pochovajú šancu ľudí bez domova, aby mohli začať žiť bežný život.“
Človeka z vozidla môže vyhodiť len polícia.
