FOTO - Archív
Projekt: 2001, realizácia 2002
Časti Horského parku sa stali v poslednom období jedným veľkým staveniskom. Po desaťročia nemenné záhrady, najmä v okolí Slavína, sa premenili na živý katalóg predstáv solventných investorov o tom, ako má vyzerať moderné obydlie. Aj keď technické a remeselné riešenie je na vysokej úrovni, nedá sa vždy hovoriť o výnimočných architektonických počinoch. Treba sa preto trápiť, alebo je to prirodzené?
Použime na tomto mieste určitú paralelu: v dvadsiatych a tridsiatych rokoch uplynulého storočia vyrástlo predovšetkým na Hausbergu, teda v okolí Palisád a Hradu, množstvo rodinných domov a mestských víl. Väčšina jasne zostáva vo svojom výraze na úrovni priemernej meštianskej architektúry svojho obdobia. Aj v tomto prípade iba niekoľko z nich predstavuje štýlovú špičku. Napriek tomu, že ich nie je veľmi veľa, sú dodnes živým pamätníkom zlatého veku slovenskej medzivojnovej moderny, keď sa slovenská architektúra jednoznačne zaradila do európskeho kultúrneho diania.
Architektúra, podobne ako aj iné úžitkové umenia, podlieha módnym trendom. V móde v odievaní, kde sa trendy menia od sezóny k sezóne, je to možno badateľnejšie, v technických disciplínach menej prudké a výrazné, ale napriek tomu si všetci túto skutočnosť uvedomujeme.
Pri pohľade na slovenskú architektonickú scénu súčasnosti je zrejmé, že jedným z významných názorových prúdov je určitý revival, návrat moderny. Do tohto prúdu je možné zaradiť aj novopostavenú vilu v Horskom parku na rohu ulíc Prokopa Veľkého a Lesnej. Predstavuje architektonický počin vysokej kultúrnej úrovne.
Táto vila na prvý pohľad zaujme svojou relatívnou jednoduchosťou, triezvym výberom materiálov – biela omietka, hliníkové rámy okien, bridlicový obklad oplotenia. Vo veľkých sklenených plochách okien sa zrkadlí okolitý priestor. Pri bližšom pohľade vila upúta aj veľkoryso chápanými, prelínajúcimi sa kubickými hmotami a výraznými veľkými presklenými plochami na fasádach.
Architekti použili celú paletu overených prvkov moderny: pásové okná, celopresklené steny, opticky stierajúce hranicu medzi interiérom a exteriérom, strešné terasy. Významnú úlohu prisúdili architekti v tomto objekte svetlu a veľkorysosti vnútorných priestorov, ktoré sa medzi sebou navzájom prelínajú. Interiéru dominujú galérie otvorené cez dve podlažia, podčiarkujúce pocit voľného, neobmedzeného priestoru.
Pokiaľ na záver použijeme paralelu medzi módou v odievaní a v architektúre, dá sa povedať, že táto vila – to nie je žiadna konfekcia, to je haute couture.
ELENA SZOLGAYOVÁ
