Plochu pred Starou tržnicou v Bratislave chcú pretvoriť

Vzácne objavy v centre Bratislavy sú roky len výskumnou plochou. Mesto ju chce obnoviť.

Vzácne objavy v centre Bratislavy sú roky len výskumnou plochou. Mesto chce nájsť súkromníka, ktorý by plochu pred Starou tržnicou obnovil.

BRATISLAVA. Obnoviť časť bratislavského Námestia SNP a navrhnúť, ako ukázať tunajšie ukryté pamiatky – Kaplnku sv. Jakuba s kostnicou. Taký je cieľ urbanisticko-architektonickej súťaže, ktorú vypísala Fakulta architektúry STU spolu s pamiatkarmi a hlavnou architektkou.

Návrhy sa dajú odovzdať do 11. júna, pričom víťazi by mali byť známi v lete.

Kedy a či vôbec sa však priestor pred Starou tržnicou v centre mesta zmení, ostáva nejasné. Mesto totiž nemá peniaze, chce nájsť investora, ktorý by námestie pretvoril.

Historický pohľad na Starú tržnicu a trhovisko pred ňou.

ARCHÍV - MUOP

Skleník nad pamiatkou

Urbanisticko-architektonická súťaž, ktorá prebieha, je študentská a mesto chce návrhy z nej využiť minimálne v ideovej rovine, tvrdí Ivo Štassel, riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok, ktorý je aj členom súťažnej poroty.

„Stále ešte nie sú doriešené niektoré otázky týkajúce sa využitia podzemia pred tržnicou, ani vizuálneho dotvorenia prestrešenia kaplnky sv. Jakuba,“ hovorí. „Nové nápady sú teda vítané.“

Základy Kaplnky sv. Jakuba, ktorá vznikla na mieste najstaršej sakrálnej stavby v meste, nevideli dodnes ani mnohí Bratislavčania. Je neprístupná a vzácne nálezisko sa dá vzhliadnuť len niekoľko hodín do roka, počas mestského víkendu Bratislava pre všetkých.

Aby ľudia mohli spoznať priestory, ktoré objavili archeológovia počas výskumu ešte v rokoch 1994-1996, čakajú v dlhých radoch a dolu k nim zostupujú po malom rebríku. Zvyšok roka upozorňuje na pamiatku len akýsi skleník – provizórne prestrešenie objavených základov kaplnky.

Vykopávky pred tržnicou.

FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

Kaplnka je výskumná plocha

To, že prestrešenie už v čase svojho vzniku, čiže v 90. rokoch, brali ako provizórium, potvrdzuje aj Štassel.

„Vedelo sa, že úpravami musí prejsť celé predpolie Starej tržnice. Medzičasom sa už aj rozbehli isté aktivity ohľadne celkových úprav Námestia SNP, kde mal byť jedným z riešených priestorov aj spomínaný priestor pred tržnicou, ale kríza všetko zmenila a aktivity sa zabrzdili.“

Mesto teraz podľa Štassela zvažuje, že ak nepríde k obnove námestia, priestor pred tržnicou zrekonštruujú zvlášť. „Máme predstavu, že kaplnka by sa neobnovovala sama osebe, ale vzhľadom na náročnosť úprav čiže rozšírenie prezentačného priestoru či vybudovanie schodiska so zázemím by sa to spojilo s úpravou predpolia a zvlášť s obnovou prázdneho priestoru pod dlažbou.“

Ten sa nachádza medzi kaplnkou a leviou fontánou a Štassel vraví, že by sa dal využiť pre potreby mesta a aj pre zázemie expozície kaplnky. „Počíta sa teda s prestavbou okolia kaplnky na expozičný priestor.“

Pred obnovou samotného priestoru pred tržnicou by sa vraj mali dokončiť výskumné práce na kaplnke. „Tento výskum bude spojený s archeologickým výskumom vavrineckého cintorína, ktorý bude zrejme predpísaný štátom ako povinná podmienka celej obnovy. Až po obnove bude kaplnka otvorená celoročne. Zatiaľ je to iba výskumná plocha s provizórnym vstupom a zastrešením.“

Garáž a súťaž

Rozpočet a ani termíny výskumu či obnovy pamiatky podľa Štassela nie sú.

„Problém je v tom, že mesto je v súčasnosti zadlžené a zastavilo už dávnejšie všetky nové investície. Nebude preto obnovovať žiadnu časť námestia ako vlastnú investíciu. Čaká sa na strategického investora, ktorý by sa na to podujal z vlastnej iniciatívy a mesto by mu tento kvázi detail iba pridalo do podmienok.“

Hovorca mesta Stanislav Ščepán potvrdzuje, že Bratislava ide hľadať strategického partnera na obnovu dolnej časti Námestia SNP. „Mesto dostalo návrh na zriadenie podzemného parkoviska, pričom priestor nad ním by využilo na oddychovú pešiu zónu a malý mestský trh. Na realizáciu tejto, prípadne iných možností obnovy námestia sa mesto bude uchádzať verejnou súťažou o získanie strategického partnera.“

Ak by podľa Ščepána prišlo k projektu garáži pred tržnicou, magistrát by sprístupnil aj Kaplnku sv. Jakuba. Hovorca odhaduje, že k prestavbe tejto časti námestia príde o rok či dva.

Hornú časť námestia chce vraj mesto obnoviť skôr, v takzvanej prvej etape. Šcepán vraví, že by to chceli zvládnuť ešte tento rok „aj v kontexte 70. výročia SNP.“

Výskum stopli peniaze

Kaplnku aj kostol zbúrali v rámci protitureckých opatrení. Výskum ani po dvadsiatich rokoch nepokračuje.

BRATISLAVA. Nález má už dvadsať rokov a stále je len nálezom, a nie expozíciou. Kaplnku sv. Jakuba na Námestí SNP odkryli archeológovia v rokoch 1994 až 1996 a odhalili tu vtedy štyri stavby - predrománsku rotundu, románsku kostnicu a dve stavebné etapy gotického karnera čiže kostnice - gotickú kaplnku s kostnicou a kaplnku sv. Jakuba.

Kaplnka stála na takzvanom vavrineckom cintoríne, ktorý sa rozprestieral medzi Starou tržnicou a Manderlákom. Vedľa nej bol kostol sv. Vavrinca, čiže farský chrám predmestia v oblasti Dunajskej a Špitálskej ulice.

Kostol aj kaplnka boli v tesnej blízkosti mestských hradieb, a preto ich v rámci protitureckých opatrení v roku 1529 zbúrali. Cintorín tu fungoval až do roku 1747.

Stavby sa menili

Prvou tunajšou sakrálnou stavbou bola kamenná rotunda a podľa archeológov vznikla v roku 1100. Po jej zbúraní tu postavili románsku kostnicu, kde ukladali kosti zo zrušených hrobov. Pri výskume v 90. rokoch tu objavili viedenský fenig a vďaka tejto minci datujú archeológovia výstavbu kostnice na začiatok 13. storočia.

Neskôr, asi začiatkom 15. storočia, zbúrali nadzemnú časť kostnice a postavili nad ňou obdĺžnikovú kaplnku v gotickom štýle, pričom v podzemí kaplnky zachovali kruhovú kostnicu. Onedlho prestavali kaplnku pre statické poruchy do podoby, z ktorej torzo poznáme dnes.

V podzemí sú však stále neodkryté časti, neprebádaný ostal aj cintorín vedľa kaplnky. Výskum z 90. rokov stopol nedostatok peňazí.

Jakub a kostnica

Kostnicu pri kostole sv. Jakuba má aj české Brno. Na rozdiel od Bratislavy priestory obnovili a z ich prehliadky urobili turistickú atrakciu.

Podzemný pohrebný komplex, kde miesto posledného odpočinku našlo až 50-tisíc ľudí, pritom odkryli až neskôr než u nás, v roku 2001. Pre verejnosť otvorili kostnicu, ktorá je vraj druhá najväčšia v Európe, v roku 2012.

Lucia Tkáčiková