Na verejnú obhliadku schátraného bývalého pivovaru prišlo sedemsto ľudí. Investor, ktorý chce pivovar prestavať, chcel ukázať, v akom stave budovy sú.
BRATISLAVA. V sobotu mali Bratislavčania príležitosť nahliadnuť do bývalého pivovaru Stein. Súčasní majitelia ho sprístupnili verejnosti, aby mohla sama posúdiť stav budov.
Podľa nového projektu plánujú všetky budovy okrem kvasiarne zbúrať a na ich miestach postaviť kancelárie a byty.
Pamiatkári chcú, aby sa namiesto jedného objektu zachovali štyri.
Vstup len s helmou
Už v pozvánke na verejnú obhliadku majitelia záujemcov upozorňovali, že budú musieť podpísať poučenie o bezpečnostných povinnostiach a dať si helmu a reflexnú vestu.
Riziko úrazu však ľudí od návštevy objektu neodradilo. Na prehliadku sa čakalo v dlhom rade, organizátori spočítali 700 návštevníkov.
Prevažovali študenti, no nahliadnuť do pivovaru chceli aj starší či rodiny s deťmi.
„Bývame oproti a máme škaredý výhľad,“ hovorila jedna z návštevníčok. Kúsok ďalej v rade čakali dvaja študenti. „Zaujíma nás história,“ povedali.
Či sú za to, aby v areáli zostali pôvodné stavby, väčšina opýtaných pred návštevou jednoznačne povedať nevedela. „Uvidíme, keď sa presvedčíme, v akom sú stave.“
Návštevnci pri prehliadke pivovaru na nádvorí.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Pivovar schátral
Kto si predstavoval, že sa bude môcť po areáli voľne pohybovať, musel byť sklamaný. Z bezpečnostných dôvodov vchádzali dnu len malé skupinky so sprievodcom z firmy investora. Neposkytoval výklad, ale dohliadal na to, aby sa nikomu nič nestalo.
Na nádvorí bolo vidno vybité okná, diery v stenách, kopy muriva, zabudnuté pivné prepravky, trčiace káble či kovové tyče. Pivovar po rokoch bez využitia schátral.
Tehlová budova varne so silom, ktorú chce pamiatkový úrad vyhlásiť za pamiatku, je rovnako ako všetky ostatné vybrakovaná. Na miestach technických zariadení zostali diery.
Aby sa dali veľké zariadenia vyniesť, museli urobiť aj otvory do viacerých vonkajších múrov. Potom sa cez ne dostali dnu vandali aj vplyvy počasia.
Boj o pamiatky
Okrem varne má podľa pamiatkárov zostať aj charakteristická strojovňa s vodnou vežou s logom Stein v strede nádvoria, kvasiareň, s ktorou počíta aj investor, a pivnice na ležiak. Majitelia tvrdia, že sú zatopené.
Proti rozhodnutiu pamiatkového úradu sa majitelia odvolali. „Je to tam nebezpečné, vybrakované,“ povedal predseda predstavenstva developera YIT Reding Ladislav Veršovský.
Čo budú robiť, ak s odvolaním neuspejú a budú musieť zachovať štyri objekty, vraj ešte nevedia.
Nestihli ste prehliadku? Pozrite sa, ako to v Steine vyzerá v našej fotogalérii.
Otvoriť fotogalériu >>
Pamiatkárka: Aj bez strojov je to pivovar
Konštrukcia bývalého Steinu je jedinečná a treba ju chrániť, hovorí PETRA KALOVÁ KALOVÁ z referátu technických pamiatok odboru národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu SR.
Vyjadrenia predsedu predstavenstva developera YIT Reding Ladislava Veršovského o tom, že pamiatkári sa ozvali so snahou o vyhlásenie štyroch objektov pivovaru za pamiatku až teraz, vás zaskočili. Prečo?
„Záujem pamiatkárov o pivovar Stein tu bol už krátko po ukončení výroby v r. 2007. Krajský pamiatkový úrad Bratislava oboznámil v niekoľkých listoch vtedajšieho vlastníka Orco o pamiatkovo hodnotných objektoch pivovaru,. Za najdôležitejšie objekty boli od začiatku považované varňa so silom, ležiacke pivnice a kvasiareň. Tieto objekty boli na základe spracovaného podkladu predmetom vyhlásenia za pamiatku v roku 2010.“
Komunikovali ste s YIT Reding pred alebo po dražbe areálu?
„Áno, oni sami sa chceli informovať. Mesiac pred dražbou nám napísali list, v ktorom sa pýtali na súčasný stav a na to, či tam plánujeme vyhlásiť nejaké objekty za pamiatku. O pár dní nato sme im odpovedali, že tam za pamiatku plánujeme vyhlásiť tri objekty. Tieto objekty už boli v roku 2010 za pamiatku vyhlásené, no keďže sa vtedajší vlastník Orco v danom období dostal do konkurzu, tak ministerstvo konanie o vyhlásení za pamiatku zrušilo a odporučilo v ňom pokračovať až vtedy, keď bude mať pivovar nového majiteľa. Takže investor YIT Reding o tom vedel. Navyše sme ho informovali, že sa počet objektov môže po obhliadke súčasného stavu rozšíriť alebo zúžiť.“
Je zastavenie vyhlasovania objektu za pamiatku z dôvodu konkurzu u jeho vlastníka štandardným postupom? Je vyhlasovanie objektu viazané na jeho majiteľa?
„Správca konkurznej podstaty sa vtedy voči nášmu rozhodnutiu odvolal kvôli tomu, že potreboval čo najvýhodnejšie uspokojiť záväzky veriteľov. Zhodnotenie stavby, ktorá by bola národnou kultúrnou pamiatkou a z toho vyplývajúce záväzky, by znížili možnosť uspokojenia tých pohľadávok a konanie bolo podľa neho v rozpore so zákonom o konkurze. Nemohli sme teda pokračovať, kým nebol známy vlastník, ktorý by mohol disponovať všetkými právami a povinnosťami vlastníka kultúrnej pamiatky. Tým nie je správca konkurznej podstaty.“
To trvalo ďalšie tri roky.
„Keďže bol pivovar od roku 2008 v pamiatkovej zóne Centrálna mestská oblasť Bratislava, tak tam mohol Krajský pamiatkový úrad do určitej miery usmerňovať aj vtedy. S vyhlásením pamiatok sme museli čakať, kým bude známy nový vlastník.“
Ako ste pokračovali po dražbe? Mohli ste použiť už vypracovanú dokumentáciu?
„Mohli. Pôvodná projektová dokumentácia v k pivovaru Stein bola zachovaná v mestskom archíve, takže sme mali kvalitné podklady. Išli sme do pivovaru overiť, či to, čo bolo napísané v roku 2010, ešte platí a mohli sme začať konať.“
Aký bol stav daných objektov, keď ste sa do areálu po troch rokoch vrátili?
„Keď sa odtiaľ odstraňovali technologické zariadenia, musel sa urobiť otvor v stene, čo otvorilo cestu vandalom aj vplyvom zlého počasia. Po tých troch rokoch tam teda bol neporiadok na zemi, trčali káble zo steny, viaceré okná boli porozbíjané a na zemi boli sutiny, ale v základe je nosná konštrukcia stavieb zachovaná a je čitateľná. Nemyslíme si, že je to v takom dezolátnom stave, ako sa na prvý pohľad zdá a ako sa to prezentuje.“
Vlastník tvrdí, že v objekte už nie je čo zachraňovať.
„Argument vlastníka a architekta, že stavba je len obalom a bez zariadení to nemá hodnotu, nie je podľa nás na mieste. Pri industriálnej architektúre sa dnes už nehľadí len na to, či má stavba zachované technické zariadenie. To nie je jediné kritérium. Pamiatkové hodnoty sú aj v architektúre, v nosných konštrukciách. Technológie navyše nie sú samonosné, ale vždy boli umiestnené v stavbách, ktoré ostávajú po tom, ako sa z nich odstráni technológia, jediným dokumentom výroby na danom mieste. Keď má človek trochu prehľad, ako taký pivovar vyzerá, bude vedieť identifikovať budovu ako pivovar aj bez technológie. Pre nás to nie je len obal, ale je to zachovaný objekt, ktorý má svoju históriu a reprezentuje kľúčovú etapu stavebného vývoja pivovaru.“
Bude podľa vás možné povedať, že Stein býval pivovarom aj v prípade, že sa zachová len jeden namiesto štyroch navrhovaných objektov?
„Bude to skôr len taká upomienka. Niektorí odborníci prezentujú názor, že sa priemyselné areály majú vyhlasovať za pamiatky ako celok, lebo v každom z objektov prebiehala iná časť výroby. Vtedy to dáva zmysel. Lenže dnes sa chce dospieť ku kompromisu. Preto sme vybrali zo všetkých len štyri objekty, jednak aby sme vyšli v ústrety investorovi, jednak aby sme zreálnili ich záchranu. Ak tam ostane len jeden objekt, bude vytrhnutý z kontextu. Pri výbere objektov sme vychádzali z toho, ako sa pivo vyrába: varenie piva – varňa, kvasenie piva – kvasiareň, skladovanie a dozrievanie – pivnica so strojovňou na chladenie.“
Akú časť z celkovej plochy tvoria objekty, ktoré chcete, aby sa zachovali?
„To, čo by sme chceli vyhlásiť za pamiatky tvorí oveľa menšiu časť, ako zvyšok objektov, ktoré chrániť nenavrhujeme.“
Pamiatkári sa o Stein začali zaujímať podľa vašich slov po skončení výroby v roku 2007. Čo bolo motívom? Prečo ste sa o objekt nezaujímali skôr?
„Pamiatková starostlivosť o industriálne objekty na Slovensku bola vtedy ešte len v zárodku. Prihliadalo sa najmä na stavby, v ktorých sa skončila výroba, pretože boli viac ohrozené, ako tie, v ktorých výroba stále prebiehala. V tom čase začala aj veľká pasportizácia zachovaných technických objektov na Slovensku, pri ktorej sa prihliadalo aj na reprezentatívnosť v rámci odvetvia priemyslu. Stein mal v rámci potravinovej výroby na Slovensku naozaj výsostné postavenie. Navyše v Bratislave je už jednou z posledných zachovaných tovární. Od začiatku však chceme s investorom dospieť ku kompromisu. Nesnažíme sa presadiť ochranu celého areálu, pretože chceme, aby mal objekt aj perspektívu do budúcnosti. Myslím si, že keby sa podarilo skĺbiť to staré s novým, tak by to bolo pre Bratislavu niečo úplne nové.“
Kristína Hudeková
