Komunisti vyhnali spod hradu prostitútky a chudobu. Je čas vrátiť tam život, hovoria architekti.Zuckermandel a Vydrica
)
BRATISLAVA. Dodatočné povolenie stavby architekta Dušana Fischera pod Bratislavským hradom rozprúdilo debatu architektov aj pamiatkárov.
Nevedia sa dohodnúť, čo má stáť v podhradí, kde pôvodné domy zbúrali komunisti. Zhodujú sa však v tom, že sa nové stavby nemajú hrať na históriu.
Napríklad spoluautor Národnej banky Pavol Paňák považuje modernú architektúru pod Hradom za prirodzenú.
Autor obnovy žilinskej synagógy Martin Jančok zasa kritizuje projekt novej Vydrice, že sa nevie zbaviť nostalgie.
Aj hlavná architektka mesta Ingrid Konrad, ktorá označuje búranie podhradia za zločin na meste, hovorí, že stavať treba podľa súčasného architektonického jazyka.
Mohol padnúť aj hradZ histórieštvrte vznikli v prvej polovici 13. storočia ako samostatné jednoulicové osady;
Vydrica patrí k najstaršímz podhradských štruktúr osídlenia. Viedol tadiaľ prirodzený brod cez Dunaj;
Zuckermandel bol samostatná obec, kde žili najmä rybári a lodníci, v roku 1851 ju pričlenili k Bratislave.
Riaditeľ mestských pamiatkárov Ivo Štassel upozorňuje, že ešte pred podhradím mohol padnúť aj Bratislavský hrad. Za slovenského štátu totiž chceli spustnuté hradisko prestavať na komplex internátov a prednáškových sál. Jeden z dvoch víťazných návrhov z roku 1942 počítal s búraním a budovaním nových stavieb.
Zbúrali by ho, aj keby sa nestaval Most SNP, rozpráva o bratislavskom podhradí zničenom za socializmu Ivo Štassel, riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave.
„O búraní podhradia sa uvažovalo od polovice 20. storočia. Okrem dopravnej situácie potrebovali vyriešiť aj kriminalitu. Nachádzala sa tu väčšina bratislavských nevestincov a Štátna bezpečnosť nevedela nad týmto územím udržať kontrolou. Budovy boli schátrané a investícia do podhradia by bola veľká,“ vysvetľuje. „V tom čase vznikala koncepcia zeleného hradného kopca ako piedestálu pre Bratislavský hrad.“
Ešte predtým sa z podhradia a Vydrice pokúsili viackrát vyhnať živly. V roku 1948 pri policajnej razii zatkli desiatky prostitútok a poslali ich do pracovného tábora. Štvrť zbúrali v šesťdesiatych rokoch minulého storočia.
„Sme jednou z mála krajín, ktorá si zbúrala takmer polovicu pamiatkovej rezervácie v čase, keď ostatné krajiny práve tieto centrá miest začali vyhlasovať za chránené územia,“ hovorí Štassel.
Foto: ARCHÍV PAVLA ŠKORVÁNKA
Stratené mesto sa vraciaZaniknutému podhradiu sa venuje projekt Stratené mesto. Urbanista a architekt Pavol Škorvánek v rámci projektu vytvára fotografické koláže, v ktorých spája archívne fotografie so súčasnými.
„Vedeli sme, kde jednotlivé objekty, bloky alebo ulice stáli, ale nevedeli sme si to predstaviť. Vznikla tak séria prelínačiek, kde na súčasnom pozadí sú exponované historické zábery,“ vysvetľuje Škorvánek.
Po roku 1989 architekti začali opäť debatovať o znovuvybudovaní podhradia. Mestskí a štátni pamiatkári vtedy navrhli pravidlá pre Vydricu a Zuckermandel. Chceli vytvoriť presné repliky najvýznamnejších historických objektov, napríklad palácov alebo sýpok. Zvyšok mali doplniť voľné alebo náznakové repliky. To sa napokon nestalo.
Len žiadne repliky„Staré podhradie už nie je možné vrátiť späť. Akékoľvek pokusy o jeho replikovanie alebo napodobenie budú viesť len k pochybným atrapám. Pozrite si nedávnu výstavbu na Zámockej ulici,“ hovorí architekt Martin Jančok, ktorý sa podieľa aj na rekonštrukcii synagógy v Žiline. Zámocká vôbec nepôsobí historicky.
Hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad zasa hovorí, že „zločin na tomto meste“ bol taký výrazný, že niet návratu, „ak niekto myslí napríklad na Varšavu alebo Drážďany“.
„Súčasná cesta musí viesť k citlivému dotvoreniu tejto jazvy mesta dnešným architektonickým jazykom. V prvom rade je to prestrešenie Staromestskej a optimálne prepojenie mesta s podhradím,“ hovorí Konrad.
Architekt Pavol Paňák považuje stavanie súčasnej architektúry v historickom prostredí za samozrejmé, prirodzené a logické. Ateliér Kusý – Paňák stavali napríklad aj Národnú banku Slovenska.
„Ide však o to, aby táto súčasná architektúra mala všetky atribúty kvalitnej architektúry,“ hovorí Paňák. „Musí to byť inteligentne a talentovane urobené, ide aj o mieru odvahy k novému, zároveň pokory a rešpektu voči hodnotnému historickému.“
Nové projektyPodľa Iva Bútoru, spoluautora knihy Stratené mesto a člena iniciatívy Bratislava otvorene, prezentované vizualizácie Vydrice a Zuckermandla pôsobia bezducho. „K znovuvybudovaniu Podhradia treba pristupovať mimoriadne citlivo. Osobne sa prikláňam k jeho regenerácii aspoň čiastočne v historickom štýle s pripomenutím odkazu minulosti. Nejde len o uličné čiary, ale aj o výraz zástavby a zakomponovanie historických objektov.“
Škorvánek, naopak, projekty chváli. „Niekoľkoročné úsilie nebolo márne a tvorcovia ideí správne pochopili, že experimentov už bolo dosť a že ak má nová mestská časť ožiť, treba vytvoriť optimálne prostredie pre ľudí.“
Jančok by projektom Vydrica a Zuckermandel, ktoré majú stavať v najbližších rokoch pod Hradom, vyčítal nejednoznačnosť. „To je vo všeobecnosti častý problém súčasnej architektúry. Akoby nemala názor, nehovorí jasne, nevie si vybrať, rozpadáva sa v množstve náhodných foriem a kombinácií materiálov,“ dodáva.
Taliansky návrh na prestavbu hradného kopca z roku 1942.
Foto: ARCHÍV ODDELENIA ARCHITEKTÚRY ÚSTARCH SAV
Nerobme iba historické kópiePredseda Slovenskej komory architektov, IMRICH PLEIDEL považuje dom Dušana Fischera za kultivovaný.
Aké miesto by mala mať moderná architektúra v pamiatkovej zóne mesta?
„V Bratislave, ale aj v iných mestách na Slovensku nie sú domy jedného štýlu a často v rôznej výškovej 'hrebienkovej' siluete a to je inšpiratívne a pekné. Prostredie dýcha odrazom generácií. Nedá sa teda povedať, že takto vyzerala Bratislava v období gotiky alebo baroka. Otázkou je, čo ďalej? Napodobňovať predchádzajúci štýl? Ale ktorý z tých predchádzajúcich? Keď si chceme vážiť históriu a rešpektovať ju, tak by sme nemali rezignovať na kultúrny prínos, odkaz našej spoločnosti. Vnášať súčasné kultúrne vrstvy do prostredia je prirodzené. Snažiť sa posúvať vývoj dopredu.“
Ako sa vám pozdáva zámer domu architekta Dušana Fischera pod Bratislavským hradom?
„Ateliér Bogár Králik Urban priniesli koncept domu, na ktorý bolo vydané územné rozhodnutie a architekt Dušan Fischer projekt prevzal a pokračoval v ňom. Podľa mňa priniesli do tohto prostredia kultivovaný príklad vstupu do pamiatkovej zóny. Je to v modernejšom duchu, ale s rešpektovaním klasických typov stavieb, takže to nie je silný kontrast voči historickej zástavbe. Dôležité je rešpektovanie urbanistickej štruktúry, ale forma by mala ostať na tvorcovi. Architekti nepoužili provokujúci koncept, preto ma prekvapilo, že sa v tom hľadá nesprávny prístup. Do prostredia ide citlivo, s pokorou, ale so súčasnými vyjadrovacími prostriedkami. Nesnažil sa kamuflovať to nejakými nálepkami historizujúcich prvkov. Neupútava na seba primárne pozornosť, necháva vyznieť okolité historické budovy. Aj keď sa to tak nemusí zdať, lebo dnes je to betónový skelet.“
Aký je váš názor na projekty Vydrica a Zuckermandel?
„Riešenie tejto oblasti sa hľadá dlho a myslím si, že to nie je na škodu. Ak sa mestu podarí nadviazať na urbanistickú štruktúru, nebude jej kópiou, ale bude z nej vychádzať, budem to považovať za veľmi dobrý krok. Prílišné upnutie sa na historické vzory skončí v beznázorovej architektúre a zapadne do šedivého priemeru.
(bk)
Dom na Beblavého ulici, ako vyzerá dnes.
Foto: SME - GABRIEL KUCHTA
Foto: VIZUALIZÁCIA
Zuckermandel a Vydrica sľubujú línie starých ulícNa mieste zbúraných častí Vydrica a Zuckermandel vznikne nová zástavba. Investori ani architekti nechcú robiť repliky zničených historických budov.
VydricaNa území priamo pod Bratislavským hradom vznikne komplex bytov a kancelárií, tvorcovia sľubujú vyše 11tisíc štvorcových metrov zelenej plochy.
V súčasnosti investor čaká na stavebné povolenie. Novostavba by mohla byť dokončená v rokoch 2018 až 2019.
V roku 2002 pozemok pod bývalou Vydricou kúpila investorská spoločnosť Vydrica podnikateľov Ladislava Reháka a Petra Struhára. V roku 2008 uskutočnila medzinárodnú architektonickú súťaž. Projekt koordinuje architektonické štúdio Bogár Králik Urban.
„Vydrica by mala nadväzovať na existujúcu zástavbu pri Zámockých schodoch a využiť pôvodné uličné línie. Lokalita stredovekého opevnenia by mala slúžiť ako súčasť parkovej úpravy. Na západnej strane sa má napojiť na existujúcu zástavbu okolo Rybárskeho cechu a budúci Zuckermandel,“ píše týždenník Trend.
ZuckermandelByty majú stáť aj v susednom projekte Zuckermandel, ktorý sa má tiahnuť popri nábreží až po dnešné tri bytovky na Žižkovej ulici. Viac ako polovicu plochy zástavby má tvoriť verejný priestor, s nábrežím priestor prepojí lávka ponad električkovú trať.
Investorom projektu je J&T Real Estate. Autorom projektu je architektonické štúdio Bouda Masár. V súčasnosti prebieha na území archeologický prieskum. Zuckermandel by mal byť dokončený v roku 2018.
S pôvodným Zuckermandelom má mať spoločnú čiastočne zachovanú schému pôvodnej uličnej siete. Plánujú pripomenúť aj tvorbu barokového sochára F. X. Messerschmidta.
(bk)
VIZUALIZÁCIA VYDRICA
Foto: VYDRICA, A.S.
VIZUALIZÁCIA ZUCKERMANDEL
Foto: J&T REAL ESTATE
