Na mieste tohto chodníka chce mestská časť postaviť cestu. Pozemok musí vyvlastniť. FOTO SME – PAVOL MAJER
Vyvlastnením trojmetrového pruhu, vedúceho cez jeho dvor, sa predĺži Desiata ulica, čím sa dosiahne štyridsaťmetrová skratka. Argumentom, prečo by Šalling mal ustúpiť zámerom mestskej časti, je, že cestu určuje územný plán. Stavebné povolenie dostal s podmienkou, že v budúcnosti tadiaľ cesta povedie. „Keď som staval, vedel som o tom, že v územnom pláne je rezerva. Pri vybavovaní dokladov mi však na úrade povedali, že cesta tu nikdy nebude,“ tvrdí Šalling. „Okrem toho, skrátenie trasy o 40 metrov predsa nemôže byť vo verejnom záujme. Vyvlastňovať by sa malo iba v nevyhnutnom prípade, a ten tu nie je, keďže to isté spojenie je o dom nižšie.“
Ústava, ktorá stojí nad územným plánom, chráni súkromný majetok a hovorí, že vyvlastniť sa môže, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť inak, a v tomto prípade je tým iným riešením už existujúce prepojenie. „Existujúca cesta, hoci je strmšia, je zjazdná bez problémov aj v zime – za podmienky, že ju samospráva udržiava. Čo nie vždy funguje.“ Mestská časť sa však vyvlastnenia nevzdáva, striktne sa drží územného plánu. „V území sú jasne stanovené pravidlá, a tie sa musia dodržať. Aj skrátenie o 40 metrov pomôže, pretože existujúce spojenie je strmé. Ak by sme v prípade Šallinga ustúpili, ostatní obyvatelia by chceli to isté. Nemôžeme pripustiť precedens,“ hovorí architekt Nového Mesta Jaroslav Kocka.
Prednosta úradu Ľudovít Kollárik však v listovej korešpondencii navrhol Šallingovi vyvlastnenie v šírke chodníka pre chodcov. Potom by podľa Kollárikovho návrhu autá jazdili tak ako dnes. „Bola to taktika ako dostať Šallinga k diskusii,“ obhajuje svoj návrh Kollárik. „Ak by súhlasil aspoň s chodníkom, diskutovali by sme ďalej.“ Lenže Šalling už raz s vyvlastnením súhlasil. Navrhol, aby mestská časť odkúpila pozemok aj s domom, vtedy mu odpovedali, že peniaze nemajú. Na otázku, koľko peňazí dá mestská časť za vybudovanie tohto úseku, Kollárik povedal, že nevie.
Rodinné domy v oblasti Kamenné sady na Kolibe stoja na strmom kopci. Problémom bývania sú strmé a úzke cesty, najmä v zime sú ťažko priechodné. Preto sú v územnom pláne naplánované cesty nové, vedúce po vrstevniciach. Pozemky nepatria mestskej časti. Ak chce stavať cesty, musí vyvlastňovať.
INGRID DROZDÍKOVÁ
