SME

Spisovateľka vtiahla Bratislavu do rozprávky

MARGIT GARAJSZKEJ vyšla rozprávková kniha o živote skladateľa Bélu Bartóka, ale aj o historickej Bratislave.

Autorka kníh pre deti Margit Garajszki.Autorka kníh pre deti Margit Garajszki. (Zdroj: SME - ZUZANA HALÁNOVÁ)

Spisovateľke MARGIT GARAJSZKEJ vyšla pred časom rozprávková kniha o živote slávneho skladateľa Bélu Bartóka, ale aj o historickej Bratislave.

V Bratislave žijete už jedenásť rokov, po slovensky hovoríte perfektne. Prečo ste sa rozhodli presťahovať z Budapešti do Bratislavy?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Cesta sem bola pomerne jednoduchá. Na univerzite v Budapešti som študovala slovenský jazyk a literatúru. Mali sme zahraničného lektora slovenčiny z Univerzity Komenského, ktorý nám pomohol sa pripraviť na prijímačky. Prijali nás troch. Ja jediná som tu ostala žiť aj po skončení univerzity.“

SkryťVypnúť reklamu

Po príchode do Bratislavy ste sa museli adaptovať do nového priestoru, nového jazyka aj vzťahov. Ako si s odstupom času spomínate na prvé mesiace?

„Prvé mesiace boli veľmi ťažké, nemala som tu nikoho. Pamätám si, ako som raz na začiatku nastúpila do zlej električky, stratila som sa a úplne ma to rozhodilo. Bola to úplná maličkosť, ale ja som vtedy mala sto chutí nastúpiť na vlak a vrátiť sa domov. Postupne som si však mesto obľúbila a žijem tu jedenásť rokov. Dnes ma dokonca veľmi mrzí, keď sa ľudia na Bratislavu sťažujú, že nemá metro, že je tu málo možností na voľný čas a oddych. Ja si to nemyslím. Je to len o ľuďoch, možností je tu dosť, len si ich treba nájsť.“

Pred časom ste sa začali venovať literatúre nielen teoreticky, ale aj prakticky. Máte za sebou už dve detské knihy Bobula a Bartók – Bratislavské rozprávky. Ako sa stalo, že ste začali písať detské knihy v slovenčine?

SkryťVypnúť reklamu

„Na univerzite sme mali čítať román Eleny Maróthy­Šoltésovej Moje deti. Vtedy som si uvedomila, že vôbec netuším, ako sa slovenské mamy rozprávajú so svojimi deťmi, keďže so mnou sa mama rozprávala po maďarsky. Na tento 'detský jazyk' som bola veľmi zvedavá, a tak som si kúpila detské časopisy, aby som ho lepšie pochopila. V jednom z nich som našla súťaž o pôvodnú detskú poviedku. Skúsila som to, vznikla poviedka Bodkovaná opica a vybrali ma. To bol ten moment, keď som stvorila hlavnú hrdinku Bobulu, ktorá sa potom stala ústrednou postavou mojej prvej detskej knihy.“

kniha1_res.jpg

Detské knihy Boboľa a Bartók.

FOTO: SME - ZUZANA HALÁNOVÁ

O čom je Bobuľa?

„Musím sa priznať, že kniha je výrazne autobiografická. Celý príbeh rámcuje základná situácia, že Bobuľa bude mať sestru. Kým je jej mama v nemocnici, ona ide k starým rodičom na vidiek, kde zažíva rôzne dobrodružstvá, vďaka svojmu videniu sveta plné fantazijných chvíľ. Nemusíme zažívať veľké udalosti, aj v každodennosti môžeme nájsť čarovné momenty. Myslím, že práve v tomto je pre detského čitateľa príťažlivá.“

SkryťVypnúť reklamu

Kniha bola úspešná. Chystáte pokračovanie?

„Práve pracujem na druhej časti a rada by som ju do konca roka dokončila. Kniha sa bude volať Bobuľa a Ignác a celý sa bude odohrávať v Bratislave. Aj v tomto bode sa jej a môj život trochu prepájajú. Bobulin starý otec dostane telegram z Bratislavy od Ignáca Lamára, teda Schöner Náciho, že sa v Bratislave vychýlila ručička smútkometra. A tak prichádzajú do Bratislavy, kde zažijú množstvo napínavých príbehov. Veľmi by som chcela mesto zapojiť do deja, a tak jedna z postáv bude Bratislava.“

Je to trochu netradičné predstaviť Bratislavu v podobe rozprávkovej postavy. Ako ste k nej prišli?

„Bratislavu vnímam ako mesto, kde spolu žijú história a súčasnosť. Pre mňa určite. Absolvovala som niekoľko prehliadok mesta, prečítala množstvo kníh a teraz oveľa silnejšie vnímam Bratislavu ako miesto, kde sa prelínajú rôzne časové a príbehové roviny.“

Pokračovanie Bobule je ešte len v príprave, no nedávno vám vyšla ďalšia detská kniha, ktorá je spojená s Bratislavou, Bartók – Bratislavské rozprávky.

„Oslovilo ma občianske združenie Bratislavské rožky, ktoré vydáva edíciu Bratislavské rozprávky. Knihy majú predstaviť rôzne významné osobnosti spojené s Bratislavou. Mňa oslovili s príbehom o slávnom maďarskom hudobnom skladateľovi a klaviristovi Bélovi Bartókovi. Ten totiž do svojich 18 rokov študoval v Prešporku na gymnáziu.“

Napísať pútavo príbeh pre deti o skladateľovi vážnej hudby asi nebolo úplne najjednoduchšie. Ako ste postavili celý príbeh pre detského čitateľa?

„Veľmi dlho som zápasila s tým, ako uchopiť túto tému. V Maďarsku som sa s Bartókom stretávala od detstva. Pamätám si na našu učebnicu hudobnej výchovy, kde na mňa z fotografie pozeral starší vážny a prísny muž. Uvedomovala som si, že napísať o ňom rozprávku bude veľká výzva. Nakoniec je rozprávačom príbehu Drevený princ, ktorý je reálnou postavou z jednej Bartókovej tanečnej hry s rovnomenným názvom. Príbeh je zameraný na Bartókovo detstvo a dospievanie predtým, ako odíde do Budapešti študovať na univerzitu.“

kniha2_res.jpg

Bratislavské rozprávky - Bartók

FOTO: SME - ZUZANA HALÁNOVÁ

Aký je teda váš príbeh o Bartókovi?

„Snažila som sa priblížiť nielen Bartóka, ale aj Bratislavu a obdobie, v ktorom žil, pohľadom detského čitateľa. Takže je to také prelínanie historických skutočností a fikcie. Kniha sa začína príbehom Dreveného princa, ktorý sa v prvej kapitole sťažuje, že musí napísať rozprávku o Bartókovi, ale nevie, ako začať. V podstate je to také moje trápenie, ako s rozprávkou začať. Potom si Drevený princ uvedomí, že to má byť o Bartókovi, a nie o ňom. A začína ho hľadať. Tak ako som ja skladala staré písomnosti, zápisky, fotografie a Bartókove kresby, tak ich on vyťahuje zo starého kufra a začína sa odvíjať ich spoločný príbeh.

V príbehu nevystupuje len Drevený princ a Bartók, ale aj reálne historické postavy a udalosti či povesti.

„Áno, Bartók študoval na gymnáziu, ktoré v tom čase sídlilo vedľa Kostola klarisiek. Jedna z bratislavských legiend hovorí, že práve v tomto kostole sú pozostatky svätej Margity, ktoré sem vraj mníšky priniesli z Margitinho ostrova v Budapešti. Jej pozostatky sa nikdy nenašli a dodnes je živá legenda, že by mohli byť práve niekde v tomto kostole. Chcela som priestor bratislavských ulíc pre deti oživiť, nech mesto vnímajú cez príbehy.“

Predpokladám, že mladý Bartók ako nádejný skladateľ a výborný klavirista sa stretol aj s významnými historickými osobnosťami mesta.

„Existujú záznamy o tom, že gróf Zichy pozval Bartóka hrať do svojho paláca. Gróf Zichy nemal jednu ruku. Na poľovačke sa postrelil tak, že o ňu prišiel. Bol výborný klavirista a ani táto nehoda ho od hrania na klavíri neodradila. Hral jednou rukou a bol taký dobrý, že chodil koncertovať po Európe. Bartók pre neho v dospelosti dokonca napísal niekoľko klavírnych skladieb pre jednu ruku. Na tento skutočný historický príbeh som nadviazala aj vo svojej knihe, je to však spracované viac rozprávkovo.“

Zaujímavé je, že ako človek, ktorý vyrastal v Maďarsku, píšete o Bratislave a dokonca po slovensky.

„Toto je naozaj vtipné. Bobuľa je z veľkej časti autobiografická a tie príbehy sa mi stali po maďarsky, no umelecky som ich spracovala po slovensky. Po tom ako kniha vyšla, ma oslovili, aby som ju preložila aj do maďarčiny. A to bol skutočne problém, je ťažké prekladať samu seba. Bartóka som písala v maďarčine a do slovenčiny ho preložila Jitka Rožňová. Pokračovanie Bobuliných príbehov však teraz píšem naraz v oboch jazykoch. V Bratislave som nevyrastala, tak práve písanie pre mňa cestou, ako si mesto osvojiť, ako sa tu udomácniť. Keďže sa mi predtým s týmito miestami nespájali žiadne zážitky, cez tieto príbehy som si vytvárala svoje vlastné.“

Ako vnímate svoje detské knihy? Čo by ste v nich čitateľom rada sprostredkovali?

„Mojím veľkým snom je, že akékoľvek dieťa si zoberie niektorú z mojich kníh, bude s ňou chodiť po Bratislave a hľadať miesta, kde sa príbehy o Bartókovi či Bobule odohrávajú. Spozná mesto aj z inej strany a nebude už vidieť len obyčajný dom alebo námestie, ale konkrétne príbehy.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 28 117
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 474
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 919
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 296
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 156
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 863
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 726
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  2. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  3. Irena Šimuneková: Čriepky z Bratislavy - Keď utícha ruch veľkomesta...
  4. Radko Mačuha: Ako fénix z popola.
  5. Radko Mačuha: Praskliny na Bratislavskom hrade.
  6. Radko Mačuha: Budova, ktorá dala celému námestiu skutočný význam. (cyklus Bratislavská krutosť)
  7. Ľuboš Vodička: Prešporskí báječní muži na lietajúcich strojoch: Ján Bahýľ
  8. Radko Mačuha: Prešporská kasáreň maľovaná (cyklus Bratislavská krutosť)
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 114
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 648
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 435
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 774
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 456
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 368
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 272
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu