Malé smetiaky na separovanie už v Bratislave nepristavia

BRATISLAVA. Smetný kôš na kolieskach, aké dnes stoja najmä pri rodinných domoch, už mestská firma Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) na separovaný odpad neprideľuje.

Požiadaviek bolo priveľa, tak výdaj pozastavili. Aj v budúcnosti chcú núkať najmä veľké kontajnery pre väčšie obytné bloky.

Pre spoločnosť OLO sa to javí ako ekonomicky najprijateľnejšie riešenie, keďže záujem o triedenie odpadu stúpa.

Argumentuje tým, že množstvo osobitne nespoplatnených odvozov separovaného odpadu rastie na úkor platených odvozov komunálneho odpadu.

Za kontajnery na separovaný zber totiž ľudia nemajú platiť.

Veľký záujem

Generálny riaditeľ OLO Roman Achimský hovorí, že je dnes v Bratislave približne 14 500 nádob na separovaný zber, čím predbehla Prahu či Brno.

V Brne je pri podobnom počte obyvateľov kontajnerov na triedenie odpadu asi tritisíc, hovorí Achimský.

„Separovaný zber sa v Bratislave značne rozšíril a dnes jeho podiel predstavuje viac ako 25 percent z celkových vykonaných obslúh,“ povedal riaditeľ.

„V rodinnej zástavbe sú na základe spolupráce s mestskými časťami a spoločnosťou OLO zriadené miesta na umiestnenie kontajnerov na papier, sklo a plasty. Žiaľ, nemožno zahustiť sieť zberných hniezd vo všetkých lokalitách,“ povedal zasa hovorca mesta Stanislav Ščepán.

„Niekde nie je dostať miesta na ich vytvorenie alebo zberné hniezda by tvorili prekážku na komunikácii, v mnohých lokalitách, v blízkosti záhradkárskych osád a podobne, sú potenciálnym miestom na vznik skládok a znečistenia okolia,“ doplnil.

Predtým dali tomu, kto žiadal

O zbernú nádobu žiada správca bytového domu alebo mestská časť s cieľom vytvoriť takzvané zberné hniezdo.

Riaditeľ OLO Achimský hovorí, že v minulosti, keď nebolo triedenie odpadu také rozšírené, platilo, že zberné nádoby pristavovali podľa požiadaviek správcov bytoviek či samospráv.

„Logisticky nie je mysliteľné, aby sa separovaný zber vo väčších mestách uberal smerom pristavovania malých zberných nádob čo najbližšie k pôvodcovi odpadu, pretože to podstatne zvyšuje náklady na celý systém zberu a dnešný stav upravený príslušným nariadením neumožňuje tento zber spoplatňovať tak, ako je to pri zmesovom komunálnom odpade,“ vysvetlil Achimský.

Spoločnosť OLO preto dočasne pozastavila pristavovanie menších nádob na triedený odpad a dáva prednosť väčším kontajnerom, ktoré označujú za efektívnejšie.

„Tým, že zberné nádoby sú týmto spôsobom pristavované bezplatne, slúžia na uloženie zložiek separovaného zberu pre všetkých obyvateľov Bratislavy,“ povedal Achimský.

Možno nadštandard

Achimský hovorí, že ak by bol záujem o menšie kontajnery, ktoré by prípadne využívali iba konkrétni ľudia, mohli by byť v budúcnosti spoplatnené ako nadštandard k existujúcemu systému.

Ľudia môžu tiež využívať zberné dvory.

Hovorca magistrátu Ščepán vraví, že vznikla pracovná skupina zložená z vedúcich a odborných pracovníkov mesta a zástupcov OLO, ktorá sa zaoberá zmenami týkajúcimi sa zberu komunálneho aj triedeného odpadu.

Aj Achimský si myslí, že treba prehodnotiť dnešný systém zberu.

„V blízkom čase očakávame nové znenie zákona o odpadoch, na základe ktorého budeme iniciovať aj zmenu všeobecne záväzného nariadenia o nakladaní s komunálnymi a drobnými stavebnými odpadmi v Bratislave,“ povedal Achimský.

Myslí si, že s odpadom sa musí počítať pri plánovaní infraštruktúry a že bez takzvaných zberných hniezd to nepôjde. Obáva sa, že ak nebudú mestské časti postupovať jednotne, môže sa v Bratislave začať rozvíjať „odpadová turistika“, teda že by ľudia vozili odpad zo štvrte do štvrte.

OLO dáva prednosť väčším smetiakom. Foto: SITA