Štúdia verejných priestorov má mestu pomôcť pri ich obnove.
BRATISLAVA. Centrum plné ľudí, no nie to historické v strede Bratislavy, ale nákupné.
Práve pre odliv, čiže takzvané odsávanie ľudí do obchodných stredísk, pripravuje útvar hlavnej architektky Ingrid Konrad na bratislavskom magistráte štúdiu verejných priestorov.
„Bratislava sa nachádza v procese, ktorým iné európske mestá už prešli,“ opisuje vyľudňovanie centra mesta architektka.
„Pre mesto je až osudovo dôležité spätné získanie strácajúceho sa historického centra revitalizovaním verejných priestorov.“
Štúdia má pomôcť verejné priestory obnoviť, rehabilitovať. Najskôr ich má zmapovať, potom zosieťovať a určiť, ktoré sú pre mesto ťažiskové a referenčné. Rozprúdiť má aj diskusiu a hľadať námety „ako oživiť pamäť mesta, tradície, no zároveň aj podporiť moderný imidž.“
V rámci štúdie chce mesto vybrať aj nové vhodné plochy s naviazanými atraktívnymi lokálnymi mestskými funkciami a hromadnou dopravou.
Matúš Vallo, architekt a jeden z autorov konceptu Mestských zásahov, čiže návrhov pre verejný priestor, štúdiu víta. „Myslím, že je to jeden zo základných prvkov údržby a tvorby mestského priestoru.“
Hovorí, že dnes je starostlivosť o verejné priestory skoro všade lepšia než v Bratislave. „Spomeniete si na niektorý v poslednej dobe obnovený verejný priestor? U nás sa bortíme s dierami v dlažbe.“
Viac verejných priestorov než Viedeň
Námestia, ulice, parky, záhrady, nábrežie či pešia zóna. O verejných priestoroch a najmä o tom, ako dnes vyzerajú v hlavnom meste, sa hovorí veľa.
Konrad poukazuje na rozpočet Bratislavy. V rozpočte na rok 2013 mala napríklad Viedeň 72 miliónov eur na starostlivosť o záhrady a parky, na čistenie mesta 116 miliónov eur.
„Bratislava má v rozpočte 1,64 milióna eur na starostlivosť o mestskú zeleň a 4,27 milióna na čistenie mesta,“ porovnáva architektka. Na jedného obyvateľa pripadne vo Viedni 6 745 eur, v Bratislave 595 eur.
Konrad dodáva, že keďže má Bratislava asi o dve tretiny menej obyvateľov ako Viedeň, mala by mať na čistotu a starostlivosť o verejné priestory aspoň jednu tretinu viedenského rozpočtu.
„Čo sa týka intenzity zastavania územia, máme ju redšiu ako Viedeň, takže prakticky máme ešte viac verejných priestorov, o ktoré by sme sa mali starať.“
Poriadok-neporiadok
Predseda finančnej komisie a šéf najsilnejšieho poslaneckého klubu v meste (SDKÚ a Most-Híd) Ivo Nesrovnal vraví, že tento rok má Bratislava v rozpočte na čistotu verejných priestranstiev síce viac ako vlani, no zlepšenie neočakáva.
„Finančné prostriedky sa zvýšili iba preto, lebo rozpočet na čistotu v meste v roku 2014 obsahuje financie na nezaplatené faktúry za zimnú údržbu z roku 2013,“ vysvetľuje. Problém však podľa Nesrovnala nie je len v peniazoch, ale v organizácii a manažmente čistotu.
Dnes sa o poriadok na uliciach a priestranstvách stará magistrát a aj mestské časti, zmenu mesto zatiaľ neavizuje.
„Hranice medzi tým, čo udržiava mesto a čo príslušná mestská časť prebiehajú často úplne nelogicky, krížom cez verejné priestranstvá a cez ulice. Výsledkom je, že na časti ulice je tráva pokosená, na druhej časti už nie. Na jednej časti priestranstva je poriadok, na druhej nie. Nie je výnimočné, že tie nepokosené, respektíve neupratané časti patria práve magistrátu.“
Riešením by podľa poslanca bolo zjednotenie starostlivosti o verejné priestory tak, aby ulice ci plochy mal iba jeden správca, s príslušnými financiami a aj zodpovednosťou.
Návraty do histórie
Verejné priestory nespravuje len mesto. Základná definícia verejného priestoru síce spočíva v tom, že ide o priestory patriace mestu, vraví architektka, no môže ísť aj o súkromné plochy. „Pasáže, vnútrodvory a podobne, ktoré sú trvalo verejne prístupné.“
Konrad ale uznáva, že najdôležitejšiu úlohu pri obnove verejných priestorov zohráva mestská samospráva, musí to však robiť koncepčne. Priestorom môže vrátiť ich pôvodnú napríklad trhovú funkciu.
„Samospráva má možnosť reálne ovplyvňovať starostlivosť o verejné priestory, vytvárať možnosti na ich užívanie, zabezpečiť vznik nových kvalitných verejných priestorov v kontexte udržateľného rozvoja mesta.“
Autormi projektu - schodíky pre začarovaný priestor - sú Radoslav Buzinkay, Andrej Ferenčík a Jakub Viskupič z ateliéru BEEF.
Z Kamenného chcú obývačku
Hlavná architektka nesúhlasí s predajom Kamenného námestia.
BRATISLAVA. „Ľudia nie sú spokojní s dnešným stavom námestia. Mesto nevie udržať čistotu na Kamennom, súkromníka môžeme za nestarostlivosť lepšie pokutovať.“
Tak zneli argumenty mesta a bratislavského Starého Mesta, aby magistrát predal pozemky vo svojom centre.
Návrh na predaj osobitým zreteľom, čiže bez súťaže, britskej developerskej firme Lordship, ktorá na Kamennom námestí už vlastní pozemky a aj hotel Kyjev, predložil na jeseň riaditeľ magistrátu Rastislav Gajarský.
Po protestoch ľudí a článkoch v médiách primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) predaj pozemkov odsunul. Tento rok sa vraj chce pýtať poslancov, či s predajom vôbec súhlasia.
Nepredávať
Proti je hlavná architektka. „Nesúhlasím s predajom pozemkov na Kamennom námestí,“ hovorí Konrad.
„Principiálne treba zdôrazniť, nech má verejný priestor okolo Matušíkových stavieb akúkoľvek kvalitu, je verejne a celý čas prístupný, spĺňa parametre verejného priestoru.“
Podobne odmietavý je aj architekt Matúš Vallo.
„Je normálne v okolitých civilizovaných mestách smerom na západ predávať v 21. storočí námestie v podstate strede mesta? Odpoveď je jasná – nie je.“
Verejnosť v zákone
Ak má podľa Konrad prísť k zmene na Kamennom, musí to byť zásadná kvalitatívna zmena, ktorej výsledkom by mala byť takzvaná obývačka mesta.
„Aby bol súčasný verejný priestor transformovaný do príjemného námestia so špecifickým imidžom.“
Do celého procesu v súvislosti s námestím treba podľa architektky zapojiť verejnosť. „Participácia pri tvorbe verejného priestoru vedie k väčšej identifikácii obyvateľov s priestorom, so samotným mestom.“
Dodáva, že spolupráca s majiteľmi pozemkov bude súčasťou celého procesu.
„Robí sa to všade vo svete, vo Viedni to v súčasnosti zakotvili do viedenského stavebného poriadku, ktorý je obdobou nášho stavebného zákona.“
Lucia Tkáčiková
Gril v centre mesta mal manifestovať zmenu
Projekt Mestských zásahov žije mimo Bratislavy. V hlavnom meste sa podarilo len niekoľko projektov.
BRATISLAVA. Rozložiť si betónový gril v centre mesta a opekať. Hviezdoslavovo námestie tak premeniť na Hviezdko a u ľudí zmeniť spôsob vnímania verejného priestoru.
Taký bol cieľ jedného z bratislavských Mestských zásahov, ktorého autormi sú Benjamín Brádňanský a Víto Halada.
„Verejný priestor, ktorý ostal nepredaný a neprenajatý, je bezpohlavný, nudný, nepoužiteľný a plný smiešnych nariadení. Mnohé z obmedzení mechanicky rešpektujeme s tým, že voľnočasové aktivity prenášame čoraz viac mimo mesto. Zmierenie sa s týmto stavom však nepovažujeme za riešenie,“ hovoria autori návrhu.
Betónový gril si zvolili len ako symbolickú manifestáciu zmeny.
Stovky zásahov
O zmenu sa snažia aj ostatné z Mestských zásahov, čiže návrhov architektov pre verejný priestor. V Bratislave začali už v roku 2008, potom pokračovali v Prahe a Brne.
„Projekt Mestských zásahov pokračuje,“ hovorí Matúš Vallo, architekt a jeden z autorov konceptu Mestských zásahov.
„Hoci nie sme ako občianske združenie priamo v tomto pokračovaní prítomní, zásahy vždy organizujú lokálni aktivisti z daného mesta, ktorým záleží na verejnom priestore, pomáhame radami a skúsenosťami. Skoro vždy prídeme a urobíme prednášku. Je skvelé stretávať sa s inými ľuďmi, ktorí našej myšlienke uverili a šíria ju ďalej.“
Mestské zásahy sa tak rozšírili do Košíc, Prešova, Trenčína, Kladna, Ostravy, Nitry či Jablonca nad Nisou. Pokračovanie sa chystá aj v Plzni a Prievidzi. Doteraz vytvorili architekti pre svoje mestá 769 zásahov.
Ochrana katedrály
Hoci Bratislava bola úplne na začiatku zásahov, podarilo sa urobiť len pár projektov, hovorí Vallo.
Z iniciatív vidno dodnes trávnatý pás na električkovej trati na Záhradníckej, Občianske združenie My sme mesto, pôvodne OZ Mestské zásahy iniciovali aj dve akcie na zlepšenie priestoru pod Mostom SNP – takzvané zelené námestie či netradičné svetlá.
Posledným zlepšením v meste, ktoré vzišlo z Mestských zásahov, je takzvaný zvukolam, čiže zábrana pri Katedrále sv. Martina.
„Tam to prebehlo úplne ideálne, zo Starého Mesta sa mi ozvali, kto je autorom návrhu a potom to s architektom jednoducho dotiahli do realizácie. Teda jednoduché to nebolo, ale sklenená stena stojí.“
Stena mala chrániť katedrálu pred soľou a autami z frekventovanej Staromestskej už minulú zimu, projekt však pribrzdili technické problémy aj sklon cesty. Sklenená zábrana vyšla mesto 80-tisíc eur, osadili ju až pred touto zimou.
Lucia Tkáčiková
Autormi projektu, ktorý chce oživiť námestia v Bratislave, sú Ján Bahna, Juraj Kurpaš a Martina Boháčová.
