Šachový automat bratislavského rodáka Wolfgana Kempelena s figurínou Turka s otvoreným „príslušenstvom“ ako dôkaz „čistej hry“.
FOTO – ARCHÍV
Bratislavu preslávil v šachovom svete jej rodák Wolfgang Kempelen (1734 – 1804) ako vynálezca šachového automatu. Tento všestranne vzdelaný človek (ovládal päť svetových jazykov) mal mimoriadne široké pole pôsobnosti. Preslávil sa aj skonštruovaním vodometu v Schönbrunne, zostrojením systému čerpadiel, ktoré zásobovali vodou Hrad, vynašiel písací stroj pre slepcov i hovoriaci stroj, a vyprojektoval pre Bratislavu pontónový most spájajúci oba brehy Dunaja.
V roku 1769 skonštruoval Kempelen pre Máriu Teréziu svoj šachový automat, ktorý demonštroval v Bratislave i vo Viedni. Jeho tajomstvo bolo dôkladne strážené a vyvolávalo údiv a nadšenie. Išlo o skrinku veľkosti písacieho stolíka so šachovnicou, za ktorou sedela figurína Turka. Tá dokázala ovládať šachové kamene svojou ľavou rukou. Podľa niektorých prameňov bol vnútri konštrukcie skrytý šachista fyzicky skromnejších rozmerov, ktorého diváci na šachovom zápase nemali možnosť objaviť ani po otvorení priestorov mechanizmu. Bránil im v tom dômyselný systém maskujúcich prepážok a „mýliacich“ zrkadiel postavených pod rôznymi uhlami. Figurína Turka dokázala pri šachu kráľovi zakývať trikrát hlavou, alebo ňou potriasť pri zlom ťahu súpera na znak nesúhlasu.
V roku 1783 cestoval Kempelen so svojim vynálezom po Európe a automat si zahral s viacerými významnými postavami dejín, napríklad aj Voltairom. Šachový stroj takmer pravidelne víťazil. Figurína Turka si neoddýchla ani po Kempelenovej smrti, keď sa oň starali noví majitelia. V roku 1809 bol súperom automatu aj sám Napoleon a ani on nevyhral. V útrobách zázračného stroja sa totiž vystriedalo viacero špičkových šachistov, napríklad Allgaier, Alexandre, Boncourt, Weyle, Lewis a ďalší.
V roku 1840 sa šachový automat z Bratislavy dostal do čínskeho múzea vo Filadelfii a o ďalších štrnásť rokov bol pri požiari úplne zničený. V období najväčšej slávy automatu i po nej, kolovali rôzne historky o podstate fungovania stroja, stal sa častým námetom literárnych, dramatických i filmových diel.
Literatúra v priebehu rokov rôzne hodnotila Kempelenov šachový automat. Konštatovala napríklad aj to, že vlastne nešlo o podvod. Veď sám jeho konštruktér upozorňoval na to, že ide iba o ilúziu. Jej tajomstvo však nikdy oficiálne neprezradil.
Autor: IGOR MACHAJDÍK(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v Bratislave)
