Lámanie kolesom bolo krutým trestom pre obzvlášť odsúdeniahodných vrahov, akým bol aj prešporský kat Juraj Tolpl.
Písal sa rok 1518, 2. jún pripadol na stredu a v Prešporku sa konal pravidelný týždenný trh. V tento deň popravili až troch odsúdencov, a to každého iným spôsobom. V Dunaji utopili kostolnú zlodejku Barboru, na šibenici odvisol zlodej európskeho formátu Hans Schweintzer, kolesom lámali lúpežného vraha Jorga čiže Juraja Tolpla. Osobitný cveng nevšednej udalosti dodávala skutočnosť, že obidvaja popravovaní muži boli sami katmi.
Najhorší z trojlístka
Najnebezpečnejším a najhorším zločincom z trojice popravených bol Juraj Tolpl. Konto jeho zločinov, ktoré do najstaršieho súdneho protokolu zaznamenal pisár Julián, bolo rozsiahle, no priamo nesúviselo s Prešporkom. Tolpla a Hansa spájalo nielen rovnaké povolanie, lúpili aj v rovnakých oblastiach – na Morave a v Sliezsku. Vo Viedni bola obeťou ich krádeže tá istá osoba – majster Peter Huernspiegl. No kým švajčiarsky kat Hans len kradol, kat Juraj Tolpl bol vrahom, zabijakom a lúpežníkom. Zo skúpych prameňov sa dnes už nedá zistiť, či citovo a mravne otupel pri výkone katovského remesla, alebo či ho vykonával práve preto, lebo sa neštítil žiadnej surovosti.
Juraj Tolpl sa priznal až k šiestim lúpežným vraždám a deviatim lúpežným prepadnutiam, ktoré spáchal zväčša na Morave a v Sliezsku. Napríklad v lese v okolí Tešína aj so spoločníkom zavraždili istého muža a obrali ho o 5 zlatých, ďalej tam zavraždili istého obchodníka aj s tovarišom, zobrali im kone a 10 libier (1 libru či funt tvorilo 240 denárov), za predané kone utŕžili ďalších 10 libier, o ktoré sa podelili. Tolpl dokonca zavraždil kdesi pri Zvolene kolegu, kata menom Vít, ktorému zobral 4 zlaté.
Dostal najťažší trest
Prešporský súd na čele s richtárom Gašparom Lewpoldom vymeral Tolplovi trest – lámanie kolesom. Bol to azda najťažší hrdelný trest. Odsúdeného s roztiahnutými rukami a nohami pripútali na zem alebo na brvná a spúšťaním ťažkého okovaného kolesa s čepeľou mu postupne lámali všetky údy. Aktom milosti bolo, ak sa lámanie začalo od hlavy, lebo urýchlilo smrť. Pri lámaní odspodu, čiže od nôh, kat presekol krk odsúdeného až nakoniec, aby predĺžil jeho muky. Dokaličené telo potom vystavili na výstrahu na popravisku. Nevieme presne, kde sa v Bratislave vykonával ortieľ lámania. Pravdepodobne to bolo na Hlavnom námestí pred Radnicou, kde sa nachádzal aj pranier a kde spravidla popravovali sťatím. Podľa iných údajov sa lámanie kolesom konalo na popravisku medzi Vodnou vežou a Vydrickou bránou alebo pred Michalskou bránou, kde stála šibenica.
Účty prekvapili
Kauzu Juraja Tolpla významne dokresľuje aj viacero údajov vo dvoch komorných knihách. Ide o účtovné knihy, do ktorých sa každý rok zaznamenávali príjmy a výdavky mesta. Z nich prekvapivo vyplýva, že Tolpl vykonával katovské remeslo priamo v Prešporku. Tolplov týždenný plat bol 5 šilingov (150 denárov), okrem neho aj odmeny za príležitostné úkony, ako napríklad za utratenie 32 psov.
Posledný katovský výkon Juraja Tolpla je datovaný piatkom po dni Tiburcia a Valeriána, čiže 16. apríla 1518. V tento deň popravil lámaním kolesom viacnásobného lúpežného vraha a zlodeja Petra z Grazu. Vzhľadom na to, že išlo o obzvlášť zavrhnutiahodného zločinca, prešporský súd sprísnil rozsudok a nariadil, aby kat Juraj pred popravou štyrikrát štikal Petra žeravými kliešťami. Tesne po tejto poprave musel však ktosi prešporského kata Tolpla spoznať a vyzradiť jeho zločineckú minulosť. Veci potom nadobudli rýchly spád. Tolpla uvrhli do žalára, kde ho osud dal opäť dokopy so švajčiarskym katom Hansom. Teraz však definitívne.
Autor: VLADIMÍR SEGEŠ(autor je vojenský historik)
