BRATISLAVA. Konanie inicioval žalobou prokurátor, pretože mesto Bratislava nevyhovelo jeho protestu voči kladnému záväznému stanovisku samosprávy k vybudovaniu podzemnej garáže. Prokurátor žiada zrušenie spomínaného stanoviska mesta a chce, aby mu ho súd vrátil na opätovné posúdenie.
Garáže namiesto parku
Záväzné stanovisko bolo podľa prokurátora v rozpore s územným plánom mesta, výstavba garáží by sa totiž uskutočnila tam, kde je dnes zeleň. Podľa prokurátora sa primátor stotožnil s názorom, že podzemná garáž môže byť pod terénom, ak lesoparkové úpravy zostanú zachované. Prokurátor poukazoval na staršie vyjadrenia niektorých poslancov, podľa ktorých "parkinggaráže" nemožno umiestňovať v parkoch.
Zástupca mesta na súde argumentoval tým, že žalobca nevyužil možnosť preskúmať uznesenie mestského zastupiteľstva v čase, keď schvaľovali súťaž na výstavbu garáží na Kollárovom námestí.
Kladné stanovisko mesta podľa jeho slov nie je rozhodnutím, ale išlo o výsledok samosprávnej právomoci mesta - je to podklad pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Zo zámeru investora podľa právnika mesta nevyplýva, že sa zmení využitie tohto územia na parkovania a že by sa mal výrazne zmeniť charakter územia. Hlavné mesto podľa svojho právnika stavbu neschvaľuje, len sa vyjadruje k investičnému zámeru.
Schvaľovanie je v kompetencii príslušného úradu. Prokurátor na pojednávaní predložil doplňujúce stanovisko k svojmu návrhu, takže právnik a zároveň zástupca investora požiadal o odročenie, aby si materiál preštudovali. Prípad bude pred súdom pokračovať vo februári.
300 parkovacích miest
Podzemná garáž na Kollárovom námestí je plánovaná pod tretinou rozlohy súčasného parku. Ponúknuť by mala približne 300 parkovacích miest, na jej povrchu by mali obnoviť park. Proti vybudovaniu garáže vystúpili občianski aktivisti z iniciatívy Bratislava otvorene, ktorí sa obrátili na prokuratúru.
Súťaž na prenájom pozemku na Kollárovom námestí na vybudovanie podzemnej garáže vypísalo mesto ešte v minulom volebnom období. Podľa pôvodných úvah mala ísť garáž popod celý park. Po diskusii na urbanistickej komisii mesto požiadalo investora zmeniť projekt tak, aby podzemná garáž zaberala iba tretinu parku a dve tretiny zostali ako prírodný park, ktorý bude zrevitalizovaný na náklady investora.
Viac zeminy ako v Malých Karpatoch
Zástupca spoločnosti, ktorá chce garáže postaviť, hovorí, že sa dajú vybudovať tak, aby nad nimi bola zeleň. "Hrúbka toho substrátu na garážach je projektovaná hrubšia, ako je v Malých Karpatoch zemina nad kameňom. Keď v lese v Malých Karpatoch dokážu na menšej hrúbke substrátu rásť staré veľké stromy, tak, to určite dokážu aj tu," hovorí právny zástupca Parking House a.s. Michal Maštena.
Aktivisti z iniciatívy Bratislava otvorene si takéto riešenie nevedia predstaviť.
"Tam rastú veľké stromy, takéto veľké stromy tam nevysadíte," tvrdí aktivistka Katarína Šimončičová. Podľa nej by tam vznikol nefunkčný park, ako keby stromy iba nakreslili. Malý strom podľa jej slov neplní funkcie ako staré stromy v parku.
"Nezachytáva prach, neprodukuje kyslík, nechladí, nezachytáva vodu," tvrdí aktivistka. Odhaduje, že celé námestie by sa "oteplilo", čo by bolo zle v letných horúčavách. Mesto pritom vypracovalo adaptačnú stratégiu na zmiernenie klimatických zmien, kde hovorí o budovaní parkov a odstraňovaní betónu, ako aj budovaní zelených pásov. "A tu, kde to má, tu to ide likvidovať? Tak tej schizofrénie by sa už mesto konečne mohlo zbaviť," vyhlásila Šimončičová.
Mestská časť Bratislava - Staré Mesto už v júni vydala rozhodnutie o výrube 65 drevín na Kollárovom námestí. Zatiaľ však nie je právoplatné, keďže sa voči nemu odvolali účastníci konania. Posúdi ho Obvodný úrad životného prostredia Bratislava.
